Distribuujú rúška, seniorom vozia lieky, dezinfikujú nemocnicu, colnice, verejné priestory v obciach a mestách. Do boja s koronakrízou sa čelom postavili aj členovia dobrovoľných hasičských zborov.
Aj vďaka ich nezištnej práci, za ktorú nepoberajú žiadny plat, sa obce a mestá na Kysuciach úspešne pasujú s nebezpečným vírusom.
V čom spočíva práca dobrovoľného hasiča? Naozaj za svoju obetu nepoberajú žiadny plat? Aj o tom sme sa rozprávali s Rastislavom Faturom, profesionálnym i dobrovoľným hasičom...
Ako by ste charakterizovali dobrovoľné hasičské zbory?
Byť dobrovoľným hasičom je jednoducho poslanie. Tým, že ide o dobrovoľnícku činnosť, členovia zborov za svoju činnosť nepoberajú mzdu. Na Slovensku je viacero typov dobrovoľných hasičských zborov obcí, ktoré sú rozdelené v rámci jednotlivých skupín na A1, A, B, C a D, plus DHZ špeciál. Podľa skupiny vykonávajú dobrovoľné hasičské zbory svoju činnosť. Z regiónu Kysúc máme do skupiny A zaradené tri zbory, ostatné sú v skupinách B a C.

Áčkové zbory majú väčšie právomoci, povinnosti?
Áčko znamená, že zbor musí byť schopný zasahovať aj bez prítomnosti Hasičského a základného zboru. Všetky jeho povinnosti sú zakotvené vo vyhláške MV SR č.611/2006 o hasičských jednotkách v znení neskorších predpisov, výjazd musí od ohlásenia uskutočniť do desiatich minút. Skupina B a C má výjazd do dvoch hodín. V rámci plošného rozdelenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek, ktorá bola robená v rokoch 2012 – 2013, dostávajú jednotlivé hasičské zbory na základe zaradenia do skupín dotáciu od ministerstva vnútra, za ktorú môžu nakúpiť výstroj, výzbroj, zrealizovať školenia a pod.
Odmeny pre členov tu aj tak nehrozia?
Nehrozia. Financie môžu čerpať len na materiálno-technické vybavenie, po prípade si dať opraviť nejaké vozidlo.
Spomenuli ste, že na Kysuciach sú tri dobrovoľné hasičské zbory zaradené do A skupiny. Ktoré?
Korňa, Turzovka a Skalité.
Distribúcia rúšok, dezinfekcia priestorov, hasenie požiarov. Tej práce je v tomto období asi viac než dosť...
Áno, je to tak. Nové povinnosti, ktoré nám vznikli v súvislosti so šírením koronavírusu, si vyžiadali zvýšenie našej odbornosti. Museli sme si naštudovať určité odporúčania hlavného hygienika Slovenskej republiky Jána Mikasa, či odporúčania svetovej organizácie WHO. Napríklad, akými ochrannými prostriedkami musíme byť vyzbrojení, keď ideme pomáhať do terénu, aké dezinfekčné prostriedky máme použiť na dezinfekciu verejných priestorov, aby boli naozaj účinné a pod. Okrem iného sem tam horí nejaký les. Žiaľ, vždy sa stanú nejaké dopravné nehody, príde k úniku nejakých látok a pod.
Ktoré povinnosti zaberajú dobrovoľným hasičom najviac času v súvislosti s aktuálnou situáciou?
Všetko začalo nedostatkom rúšok. Obce ich šili svojpomocne, pomáhali aj členovia hasičských zborov. Následne sme museli pomôcť s distribúciou. V druhej vlne išlo o dezinfekciu priestorov, vďaka čomu sa zamedzuje šíreniu tejto nebezpečnej nákazy. Pomáhali sme aj ľuďom v domácej karanténe či seniorom, ktorým sme vozili lieky, potraviny a pod. V poslednom čase spoločne s hasičmi pravidelne dezinfikujeme priestory Kysuckej nemocnice s poliklinikou v Čadci, či hraničné priechody Makov a Svrčinovec, kde sú umiestňovaní repatrianti. Dezinfekciu priestorov pre repatriantov nám pomáhajú vykonávať aj DHZ Svrčinovec a DHZ Makov vo svoje miestnej príslušnosti.
Stále však hovoríme o tom, že ide len o dobrovoľnícku činnosť. Členovia dobrovoľného hasičského zboru majú svoju vlastnú prácu. Prečo sa väčšina z nich rozhodla nezištne pomáhať?