Zdrojom textu a fotografií je publikácia KYSUCE 1938 – 1945
KYSUCE. Sovietske vojská obsadili Kysuce v rámci moravsko-ostravskej operácie, ktorú Červená armáda podnikla od 10. apríla do 3. mája 1945.
Obsadenie Ostravska Sovieti považovali za mimoriadne významné, pretože bolo najpriemyselnejšou oblasťou strednej Európy.
Tunajšie železiarne, oceliarne, huty a bane boli zároveň dielňou nemeckej protektorátnej obrany. Rusi vedeli, že strata tohto územia bude pre Nemcov znamenať obrovskú ujmu.
Kysuce mali obsadiť sovietske jednotky 18. armády 4. ukrajinského frontu pod vedením generálporučíka Antona Josifoviča Gastiloviča postupujúce v niekoľkých prúdoch.
Z Oravy do Bystrickej doliny útočili vojská 159. pevnostnej brigády, ktorým velil plukovník Ivan Nikolajevič Vinogradov.
Máj 1945: U suseda si Rusi urobili kuchyňu Čítajte Od severovýchodu v smere Zywiec – Milówka – Skalité postupovali vojská 24. streleckej divízie na čele s generálom Fjodorom Alexandrovičom Prochorovom. Na dolné Kysuce v smere od Zázrivej a Terchovej zas postupovali vojaci 17. gardového streleckého zboru vedení nadporučíkom Nikoforom Vasilievičom Medvedevom.
Proti Červenej armáde stáli na Kysuciach nemecké jednotky, ktorých jadro tvorila 304. divízia pod velením plukovníka Friedricha Krügela a plukovníka Roberta Badera.
304. divízia bránila Kysuce proti Vinogradovým jednotkám. Proti Medvedevovmu 17. streleckému gardovému zboru stála 16. pešia maďarská divízia.
Nemci pod tlakom: Zákopy kopali i pätnásťroční
Pod tlakom Červenej armády boli Nemci nútení k vybudovaniu improvizovaného obranného pásma, tiahnúceho sa na juhovýchod od Ostravy. Opatrenia mali zadržať inváziu Sovietov na oblasť Ostravska.
O opevňovaní územia svedčí aj vyhláška Úradu práce z 8. septembra 1944 o povinnej práci pri hĺbení zákopov, ktorá sa týkala všetkých mužov a žien od 16 do 60 rokov s výnimkou tých, ktorí pracovali v podniku dôležitom pre obranyschopnosť štátu.
„Koncom vojny sa kopali zákopy, aj ja som chodila, lebo som už mala pätnásť rokov a to nám aj platili. Z každého domu musel niekto ísť kopať – do Staškova, do Oščadnice. Chodili sme tam vlakom, v takých dobytčích vagónoch, vozili nás, kam bolo treba. Otec bol vtedy za robotou v Ostrave, tak som išla ja. Prišiel aj taký čas, keď ohlásili, že nesmieme svietiť, v neskorú hodinu vychádzať von, ale to dlho netrvalo. Sedeli sme u susedy, ktorá mala novopostavený, ešte neobývaný dom, tak sa u nej skryla do pivnice polovica našej rodiny,“ spomínala pamätníčka.
Boje o Bystrickú dolinu: masový hrob vo farskej záhrade
Červená armáda začala boje na oravsko-kysuckom pomedzí 6. apríla. V tento deň hneď Sovieti obsadili najvýchodnejšie kysucké obce, dnes už zaniknutú Harvelku a Riečnicu, tiež Novú Bystricu a Vychylovku.
