
Autorka je študentkou žurnalistiky
Melodická skladba je obohatená aj o svoju vizuálnu podobu. Klip natočený v krásnom prostredí Holešovského zámku dodáva textu tie pravé emócie, ktoré sa snaží samotná autorka predať svojim fanúšikom.
Pieseň Ako sa máš a cover, vďaka ktorému sa Dominika našla so svojím manažérom.
Bola si ten typ dieťaťa, ktoré inklinovalo k hudbe a spievaniu už odmala alebo bol niekto kto ťa k tomu priviedol?
K hudbe som mala veľmi pozitívny vzťah od malička. Ako malé dievčatko som ovládala množstvo anglických piesní naspamäť. Neskôr, keď som nastúpila do 1. ročníka ZŠ som začala navštevovať aj umeleckú školu v odbore spev a klavír. Samozrejme som mala aj trucovité chvíle kedy sa mi nechcelo venovať absolútne ničomu. Tým si ale prejde asi každé dospievajúce dieťa, no moja mama nikdy nedovolila, aby som všetko len tak zahodila.
Talent ti rozhodne nechýba. Navštevovala si hodiny spevu alebo si na sebe pracovala sama?
Ako som uviedla vyššie, navštevovala som základnú umeleckú školu, kde som sa naučila toho veľmi veľa od skvelých učiteľov. Taktiež na základnej škole, v rámci krúžkov, sa mi vo veľkej miere venovali pani učiteľky. A, samozrejme, ako pracovať s hlasom, resp. spôsoby spievania vždy objavuje aj človek sám popri skúmaní rôznych piesní. Dá sa povedať, že som sa veľa vecí naučila aj najmä vďaka tomu, že nemám rada stereotypy, ale naopak rozmanitosť, a preto som často striedala hudobné žánre. Napriek tomu patrí najväčšia zásluha ľuďom, ktorí sa mi po tejto umeleckej stránke venovali, a zato som im veľmi vďačná. Som toho názoru, že človek nikdy nič nedosiahne celkom sám.
V súčasnosti poznáme množstvo hudobných žánrov, z ktorých sú niektoré viac v popredí a iné zasa menej. Dá sa povedať, že rap, popová či elektronická hudba dnes kraľuje svetu, ale stále nájdeme aj milovníkov klasickej hudby, folku či heavy metalu. Ktorý z týchto alebo iných žánrov považuješ za tebe najbližší?
Tuším som si prešla takmer všetkými žánrami. Od klasickej hudby, cez ľudovú tvorbu, drum and bass, punk, pop či dubstep, hip – hop a mnoho ďalších. Avšak už 5 rokov je mi najbližší k-pop. Je to hudba, ktorá mi po emočnej stránke dokáže dať najviac. Čo však neznamená, že som zanevrela na ostatné štýly.
Rada si vypočujem čokoľvek, avšak k-pop ma dostal do celkom inej dimenzie, kedy som zistila, že hudba nikdy nie je len o piesni samotnej, ale o umelcoch. Teda všetkých ľuďoch (nie len spevák, bubeník, gitarista...), ktorí sa na vzniku skladby podieľajú a taktiež o komunite, ktorá tieto piesne počúva. Je to niečo celkom iné, omnoho intenzívnejšie než to, na čo sme tu v Európe, či niekde v Amerike zvyknutí a možno práve preto ma to neprestáva baviť. Navyše, v k- pope je neskutočne vidieť ako tvrdo umelci pracujú na všetkých svojich stránkach, ktoré k tomuto biznisu patria.

Poznáme mnoho speváckych súťaží, ktoré môžeme sledovať na televíznych obrazovkách ako napríklad Superstar alebo The Voice, ktoré sú veľmi populárne aj v iných krajinách. Organizujú sa však aj rôzne menšie súťaže v mestách či regiónoch. Máš aj ty nejakú skúsenosť s účinkovaním v speváckej súťaži?
Kedysi som veľmi chcela uspieť v jednej z týchto súťaží. Nikdy som sa však nikam nedostala a postupom času som si uvedomila, že na takúto súťaž pravdepodobne nemám. Je to tým, že povahovo som príliš naivný človek a to je v týchto súťažiach nežiadané. Ja chcem spievať a tieto súťaže chcú baviť ľudí. Každopádne, bolo úžasné vidieť ako vznikajú takéto show, koľko ľudí sa na tom nadrie, až kým vidíme finálne zostrihy na TV obrazovkách. Dalo mi to celkom nový pohľad na svet a taktiež som stretla skvelých ľudí.
“Je krásne, keď sa umelci spájajú a vytvárajú veci spoločne
„
Niektorí zvyknú hľadať inšpiráciu vo svojom idole, ktorý ich dokázal niečím zaujať a z ktorého si berú príklad. Máš aj ty svoj spevácky vzor, ktorý ti dodáva energiu a inšpiruje ťa natoľko, aby si sa stala takým dobrým či možno ešte lepším ako je on/ona?
Podľa toho, z akej stránky to berieme. Ak to zoberiem z tej životnej stránky, mojím vzorom je rozhodne moja mama, pretože nikdy som nemala v nikom tak silnú oporu ako v nej. Je to moja mama, najlepšia priateľka, učiteľka. Je to niekto, kto by mal byť po ľudskej stránke vzorom pre nás ostatných.
Ak sa zameriam na umeleckú sféru, mám množstvo idolov, ktorí ma svojou tvorbou a interpretáciou inšpirujú. Najviac asi v súčasnosti pre verejnosť najznámejšia kórejská skupina BTS. Nikdy ich neprestanem obdivovať. Sú neskutoční umelci- speváci, raperi, tanečníci, herci a showmani. Mám pocit, že každou jednou piesňou posúvajú svoje hranice a páči sa mi odkaz, ktorý ľuďom posielajú prostredníctvom svojej tvorby a tým je: „Nauč sa ľúbiť samého seba taký, aký si.“ Sú to umelci, ktorých hudba spája ľudí a v mojom rebríčku umelcov sú TOP. Ale, samozrejme, nie sú jediní, ktorých obdivujem. K-pop je plný takýchto talentovaných ľudí.

Dnes môžeme často počuť v českom rádiu tvoj prvý a zároveň úspešný song s názvom „Ako sa máš?“. Pieseň odráža plno emócií, no záleží len na poslucháčovi ako si jej text vyloží. Ty osobne si autorkou textu a hudby alebo ti s tým niekto pomáhal?
Všetky piesne si skladám sama takisto ako aj hudbu. Výnimkou nebola ani pieseň Ako sa máš, avšak jej výsledná podoba nie je len mojou prácou. Podieľalo sa na tom so mnou veľa úžasných a talentovaných ľudí. Ja urobím základnú kostru a o zvyšok sa postará môj manažér Petr Tureček, producent Paul Richman a ďalší hudobníci.
Pieseň si nahrávala v štúdiu v Prahe, máš manažéra, ktorý pochádza z Čiech. Ako sa zrodila táto cezhraničná spolupráca?
Keď som skončila školu, mala som pocit, že to, kam smeruje môj život nie je to pravé. Preto som odišla do Anglicka, aby som si rozšírila obzory a možno našla niečo nové, čo ma bude napĺňať, keďže po hudobnej stránke som nedosiahla to, čo som chcela. Jedného dňa som dostala správu od môjho terajšieho manažéra Peťa, že našiel jeden môj cover na Youtube, páčil sa mu a začali sme si písať. Poslala som mu svoje vlastné piesne a on mi navrhol, aby sme sa stretli. Ja som sa kvôli nášmu stretnutiu vrátila naspäť na Slovensko. Porozprával mi ako to chodí a dal mi čas na to, aby som sa rozhodla.
O pár dní začala naša spolupráca. Zoznámil ma s producentom, a keďže obaja sú z Čiech, všetko sa odohráva tam. Či nahrávanie piesne ( Praha) alebo natáčanie klipu ( Holešov). Aj všetky moje prvé koncerty mali začať v Českej Republike, bohužiaľ, nastala táto zložitá situácia s vírusom a treba vyčkať kým sa to neupokojí.
Kto je Dominika Jakubcová
Dominika Jakubcová pochádza z Čadce, vyštudovala učiteľstvo nemeckého jazyka, literatúry a biológie na Univerzite Komenského. Po štúdiu odcestovala na rok do Anglicka kde študovala na Southport College a zdokonaľovala sa v jazyku. Kvôli vytúženej speváckej dráhe sa vrátila späť na Slovensko.
K piesni si zverejnila aj videoklip, kde okrem hereckého kolegu Mareka Švandu z kapely Leon účinkuješ aj ty sama. Určite to bolo pre teba veľká výzva. Ako si sa cítila počas natáčania?
Priznávam, že pred natáčaním som sa bála. Vždy som mala veľký rešpekt pred kamerami. Ale vďaka všetkým ľuďom, ktorí tam boli prítomní spolu so mnou a pomáhali mi sa to všetko dalo zvládnuť.
Chystáš sa naspievať aj nejaký duet alebo chceš pokračovať v sólovej kariére?
Som stále v začiatkoch a rada by som stavala svoju hudobnú kariéru na svojich sólo piesňach – na svojej tvorbe. Ale neskôr, keď už budem viac zabehnutá v tejto oblasti a piesňami si získam dôveru ľudí, určite by som sa rada podieľala na duete. Je krásne, keď sa umelci spájajú a vytvárajú veci spoločne.
Prezradíš, kedy sa budeme môcť tešiť na ďalší song z tvojho repertoáru?
Myslím, že situácia, v ktorej sa teraz všetci nachádzame poriadne skomplikovala život aj všetkým umelcom. Síce môžu tvoriť, no nemôžu svoju tvorbu plnohodnotne prezentovať ľuďom. Ale som si istá, že každý z nich robí všetko preto, aby sa to zmenilo-rovnako aj ja. Ľudia, ktorí sa o mňa starajú sú z Českej republiky, ja zo Slovenska, čo komplikuje situáciu. A síce nedokážem povedať kedy, no môžem sľúbiť, že určite neostanem len pri jednej piesni.
Žurnalistická prax
Pre plnenie žurnalistickej praxe kontaktujte:
MY Kysucké noviny: magdalena.paluchova@petitpress.sk
Týždenník Kysuce: radoslav.blazek@petitpress.sk
Autor: Simona Škulavíková