ČADCA. Deťom s postihnutím vymyslia mikulášsky program, seniorom v domovoch dôchodcov dávajú tanečné lekcie.
Obohacujú spoločenský život regiónu, prinášajú povedomie o svetovej kultúre a v neposlednom rade: učia naše deti cudzie jazyky. Siedmich dobrovoľníkov pandémia uväznila ďaleko od rodín, na Kysuciach.
Suna Uzun pochádza z Turecka a v Čadci mala od septembra stráviť rok vyučovaním angličtiny. Posledné dni však so svojimi kolegami prežili v izolácii.

Nejasnú budúcnosť majú ich lekcie, i návrat domov, ktorí je v týchto dňoch komplikovaný.
Sedem dobrovoľníkov z Turecka, Anglicka, Francúzska, Rakúska i Ekvádoru má za sebou 40 dní karantény na Kysuciach, počas ktorej zdieľali pekné i ťažšie momenty.
Koronakríza ich zasiahla ďaleko od domova, no všetci, okrem Suny, tu zatiaľ ostávajú.
„Všetka clivota sa dala prekonať jednoduchšie, keďže sme boli stále spolu,“ hovorí Suna o komunite. Hrali muziku, trénovali cudzie jazyky a popritom sa snažili riešiť denné problémy spojené s koronakrízou.

Stále priateľskí, no online
Sú otvorení, priateľskí, komunikatívni a ich prítomnosť spestruje hodiny cudzích jazykov na základných školách. Pre žiakov je trochu nekomfortom, že sa s nimi nedohovoria inak, ako po anglicky.
No vďaka nich sú na hodinách nútení trénovať svoje jazykové schopnosti, čo je koniec-koncov výhodou.
Suna bola na Slovensku od 3. septembra. Navštevovala základné školy na Žarci, Podvysokej či Olešnej. Vzdelanie považuje za jednu z najdôležitejších spoločenských úloh. „Na každej zo škôl bola atmosféra i študenti odlišní, no chodila som tam vždy s potešením. Každý týždeň sme si pripravovali rôzne aktivity na rôzne témy,“ vysvetľuje Suna jej pracovné „povinnosti“.
“Počas doučovania som zistila, že mám k učeniu vzťah. Zdieľať vedomosti s ľuďmi je úžasná vec
„
Do dobrovoľníctva sa zapojila, pretože ju zaujíma pomoc pri vzdelávaní detí. „Počas štúdia som doučovala deti matematiku a angličtinu a vtedy som zistila, že mám k učeniu vzťah.
Zdieľať vedomosti s ľuďmi je úžasná vec. Učenie na slovenských školách bolo oveľa viac hravé, ako to, s ktorým som mala dovtedy skúsenosť. No bolo náročnejšie kvôli jazykovej bariére,“ dodáva Suna s úsmevom. Hovorí, že na zvládnutie bariéry má organizácia výborných kolegov, ktorí im so slovenčinou pomáhajú. Bez toho, aby sa dobrovoľníci nenaučili niekoľko slovenských fráz, či celých viet, určite neodídu.