Volejbalistky TJ Lokomotíva Čadca mali aktuálne prerušenú sezónu dobre rozohranú. Jedno družstvo dokonca viedlo svoju súťaž a ašpirovalo na postup. Hlavný tréner volejbalového oddielu Peter Gramblička nám povedal viac o tom, ako kríza zasiahla klub a ako sa s ňou zatiaľ vysporiadali samotné hráčky.
Súťažná komisia oblastného výboru Stred Slovenskej volejbalovej federácie len začiatkom tohto týždňa oznámila, že sezóna 2019/20 je ukončená ku 13. marcu 2020. Staršie žiačky Čadce, ktoré jasne viedli v II. triede, sa stali víťazkami súťaže a postúpili do I. triedy.
Ako ovplyvnila kríza váš šport? Čo sa zmenilo vo vašej príprave?
„Volejbal je kolektívny šport. Tým, že nám zavreli telocvične, uzavreli nám dvere k trénovaniu volejbalu a k samotnej hre. Ukončením rozohraných súťaží už v zásade „nebolo prečo“ trénovať. Okrem toho nebolo ani kde trénovať ani ako trénovať, keďže volejbal je kolektívna hra, kde bez súhry spoluhráčov sa trénovať a hrať volejbal nedá.“
V úvode trénerskej kariéry nová výzva. Róbert Padych ide do vyššej súťaže Čítajte „Po druhé, v polovici jarnej časti súťaže boli ukončené všetky mládežnícke a seniorské súťaže bez možnosti, že by sa súťaže mohli ešte niekedy v závere školského roka dohrať. V časti, keď sa malo rozhodnúť o účasti na majstrovstvách Slovenska, o postupoch do vyššej triedy a vypadnutiu do nižšej. Jednoducho súťaže začali finišovať a družstvá sa pripravovali na záverečnú, a teda najdôležitejšiu časť sezóny, čo sa týka umiestenia."
Vašim družstvám sa v nedohranej sezóne darilo. Ako sa vyrovnávate s tým, že ich dobrý výkony môžu vyjsť nazmar?
„V našom klube sa to najviac dotklo starších žiačok, ktoré sa prakticky celú časť sezóny držali na prvej priečke a v zásade dominovali II. triede. Pevne verím, že ako vedúce družstvo, ktoré malo náskok troch víťazstiev pred svojimi najbližšími prenasledovateľmi, by ho bez problémov obhájilo, a tak si zabezpečilo priamy postup do I. triedy. Kadetky už nemohli postúpiť na slovenský šampionát a hrali o udržanie sa v súťaži. Tam si viedli veľmi dobre a v ostatných zápasoch svojich súperov porážali, dokonca sa im to podarilo aj na pôde najlepšieho družstva druhej štvorky – Banskej Bystrice, kde uhrali dva zápasy 3:2 a 2:3. Tým si prakticky zabezpečili účasť v I. triede aj v budúcom roku. Mladších žiačok sa kríza dotkla najmenej. Okrem súťaží, ktoré tiež nemohli dokončiť, sa im väčšia ujma nestala. Začiatok ich súťaží je na regionálnej úrovni oblasti stred a každý rok je v princípe rovnaká.“
Môžu volejbalistky plnohodnotne trénovať aj doma? Ako?
„Iste, niečo sa dá trénovať aj doma, ale je to všetko skôr v režime udržiavania sa. Volejbal je dynamický šport, potrebuje priestor na skákanie, na šprinty a to sa v obývačke dá ťažko robiť. Zvlášť pokiaľ sú lustre nízko a všade je plno nábytku. Dajú sa však robiť posilňovačky s vlastným telom, teda taká základná príprava ako býva na začiatku sezóny. Veľmi dobre sa dá posilňovať trup, ramená. Je to vhodný čas aj na strečing, na zvýšenie ohybnosti svojho tela, na ktorý je počas sezóny obyčajne málo času a často sa zanedbáva. Vonku sa dá trénovať lepšie, najmä beh, ktorý je základom každého športu. Len sa treba prinútiť. Keďže sa donedávna dalo takto individuálne trénovať len s príslušníkmi vlastnej rodiny alebo sám, nebolo to celkom ono. Vždy je lepšie, keď sa má hráčka s kým porozprávať, keď sa môžu navzájom hecovať, povzbudzovať a prehovárať: ´poď, dajme ešte jedno kolo´.“
Vladimír Urbánek: Aj po otvorení fitness centier bude malý dopyt po týchto službách Čítajte Ako sa hráčky vysporiadali s tým, že nie sú súťaže a nemôžu ani spolu trénovať?
„S tým sa dá ťažko vysporiadať, keď ste zvyknutí na určitý rutinný cyklus trénovania, chodenia do školy a zrazu zo dňa na deň musíte vypnúť a v prípade športovcov to bolo v prvých dňoch premiérom sľubovaný lockdown. V kolektívnom športe je to trochu iné ako v individuálnych športoch, kde dievčatá majú k sebe predsa len bližšie. Mimo volejbalu spolupracovať môžu, ale na ihrisku spolupracovať „musia“. Myslím, že zo začiatku to vzali ako určité vydýchnutie si z toho kolotoča škola-tréning-škola-zápasy-škola a voľna je príliš málo. Ako resetovanie hlavy a tela, i keď my nerobíme vrcholový šport, aj ten výkonnostný dá hráčkam celkom zabrať. Časom začne ten stereotyp každému po určitom čase chýbať. A po mesiaci podstatného obmedzenia psychickej a fyzickej záťaže si telo začne svoju dávku tréningu vyžadovať. Hádam nám už možno svitá na lepšie časy. Do telocviční ešte zrejme dlho nebudeme môcť ísť, ale vonku, na antuke, ak sa zvýšia o niečo denné teploty, by sme mohli v menších skupinkách už začať."
Ako teraz vyzerá taký domáci volejbalový tréning?
„Doma sa dá trénovať len obmedzene. Začne sa, samozrejme, rozohriatím s dynamickým strečingom. Kto má dvor alebo priestor na skákanie, dá si tzv. veľkú pyramídu (striedanie švihadla s klikmi), nasledujú drepy, podrepy s výskokmi, výpony a výskoky na lýtkach, výstupy na stoličku, výpady do strán. Nasleduje trup a ramená, rôzne varianty planku, výdrže v rôznych polohách, bicepsové a tricepsové kliky. Na záver, ak sa dá, ľahký výklus alebo opäť švihadlo a záverečný strečing.“
Nové družstvo aj pozvánka do reprezentácie. Kysuckí hádzanári mali úspešnú sezónu Čítajte Ako sledujete svoje zverenkyne na diaľku? Posielate im tréningové plány?
„Vzhľadom k tomu, že sa nepripravujeme na žiadne súťaže ani turnaje, nie je dôvod ísť do nejakých extrémov. V tejto fáze medzisúťažného obdobia skôr apelujeme na hráčky, aby sa vo vlastnom záujme udržiavali v prevádzkovom režime, aby úplne nezoslabli, pretože vždy je horšie začínať odznova ako sa priebežne udržiavať. A keď prídeme v máji, v júni na antuku, aby nedošlo k nejakým zraneniam.“
Je ohrozená budúcnosť vášho klubu? Zvládne krízu ekonomicky a bude schopný potom opäť pokračovať v súťažení?
„Ekonomicky by sa nás táto prestávka nemala nejako výraznejšie dotknúť. Mládežnícky šport, na ktorý sa v klube zameriavame, nemá sponzorov, ktorí by ako u veľkoklubov odstupovali od zmlúv, keď nemajú zabezpečenú reklamu počas súťaží. Sponzormi družstiev sú najmä rodičia dievčat, klub TJ. Pokiaľ budeme mať naďalej podporu mesta Čadce a priazeň vedenia základných škôl, kde trénujeme, o budúcnosť mládežníckeho volejbalu v Čadci sa neobávame.“
