Za najlepšieho hráča Čadce považuje aj za patriotizmus Pavla Petráša, za najúspešnejšieho a najnádejnejšieho mládežníka suverénne Jakuba Goldíra.
Keď sa prvýkrát prišiel pozrieť na zápas extraligistov, ktorí vtedy hrali o záchranu, za stolmi videl mladých chlapcov. Spoločne s Jánom Horniačikom si povedali, že raz chcú s nimi získať titul. Podarilo sa to v sezóne 2006/2007.
Ako si spomína na zlaté časy? Kto ho ako prvý oslovil, aby so svojím spoločníkom z firmy sponzorovali Čadcu? Skončili by, ak by chalani neremizovali s Ceglédom? Aký je jeho názor na Ľudovíta Valárika, Bohdana Kormanca či Mariána Kapustu?
Aj o tom sme sa rozprávali s Petrom Hluškom, ktorý sa okolo stolného tenisu v Čadci točí už vyše dvadsať rokov...
Občas tak s úsmevom hovoríte, že keď máte dobrú náladu a chcete sa poriadne nahnevať, pustíte si finálový zápas Čadce s Bratislavou zo sezóny 2005/2006, konkrétne duel Vladimíra Poliačka. Je to tak?
– Áno, je to pravda. Viedli sme 6:2, Vlado vyhrával 8:5 v poslednom sete a prehral. Po jeho zápase sa všetko zlomilo. Prehrali sme 8:6 a titul bol fuč. Pritom nám stačila remíza.
V kabíne Žiliny sedel s Ježom. Kysučan strieľa góly v českej lige Čítajte Ako často si to pozriete?
– Raz za čas, keď príde taká nálada...
Nemali ste chuť vykašľať sa po tomto neúspechu na celý stolný tenis?
– Určite nie. S Jánom Horniačikom sme chceli titul. O to viac nás to nakoplo a povedali sme si, že musíme urobiť všetko pre to, aby sme vyhrali v ďalšej sezóne. Vedeli sme, že musíme kúpiť silnú jednotku a zvyšní traja Čadčania to dotiahnu do víťazného konca.
Poďme na chvíľu späť v čase. Ako ste sa vôbec dostali k stolnému tenisu v Čadci?
– S Jánom Horniačikom sme sa raz prišli pozrieť na extraligový zápas. Hrali tam ako keby deti, Krkoška, Poliaček, Petráš, Jakubec. Skončilo to tak, že nás oslovil najskôr Bohdan Kormanec a potom aj Ľudovít Valárik. Peňazí vyslovene nebolo, že či by sme nemohli pomôcť so záchranou v lige. Kým chalani vyrástli, trošku to trvalo. Som rád, že ten cieľ, ktorý sme si dali, nám vyšiel. Nič iné ako titul nás nezaujímalo.
Čo sa ďalej dočítate?
- prečo si na boj o titul vybrali Miroslava Hořejšího?
- prečo si spomína aj na duel Čadce v Rožňave?
- aký je rozdiel medzi mladými hráčmi teraz a v minulosti?
- celý text nájdete aj v aktuálnom čísle týždenníka Kysuce...
Ako vyzerali tie začiatky?
– S chlapcami sme sa dohodli, že ich začneme sponzorovať, vybavíme ich materiálne a pomôžeme aj po finančnej stránke. Chodili sme na každý jeden zápas a pomaličky sme zbierali úspech za úspechom. Pomohli sme aj drobnými radami, veď obaja sme s menšími či väčšími prestávkami hrávali odmalička stolný tenis. Aj preto sme sa rozhodli pre tento šport. Bola to super partia. Dodnes spomínam, ako Palo Jakubec, dnes úspešný vedec, doúčal po cestách Peťa Krkošku a Pala Petráša chémiu. Často ich aj zhúkol, že ako nemôžu vedieť tak ľahké veci (smiech).
V sezóne 2000/2001 ste hrali medzinárodnú Superligu. S maďarským Ceglédom ste prehrávali 5:1. Za tohto stavu ste chalanom povedali, že ak nebude remíza, končíte. Čadčania to nakoniec dotiahli do remízového stavu, vy ste pri stolnom tenise ostali a o pár rokov neskôr získali titul. V prípade prehry by ste naozaj skončili?
