Roland Šmahajčík strelecky ovládol jesennú časť piatej mužskej ligy. Útočník Tatrana Turzovka si na jar trúfal dosiahnuť magickú gólovú métu, ale pre koronakrízu sa sezóna zrušila.
Mohol sa tak viac venovať rodine, ale aj štúdiu a samostatnému trénovaniu. Priznal, že prvý tréning po dlhom čase si na ňom vybral svoju daň.
Kríza vás zasiahla pred koncom zimnej prípravy. Ako dovtedy prebiehala? S akými cieľmi ste chceli vstúpiť do jarnej časti sezóny?
„Príprava prebiehala celkom dobre, účasť na tréningoch bola prvý mesiac veľmi slušná. Neskôr už začal študentom letný semester a týždňovkári museli vycestovať za prácou. Absolvovali sme aj sústredenie v Novom Jičíne, kde sme mali výborné podmienky na trénovanie. Ciele do jarnej časti súťaže sme si nestanovili, no hrať sme chceli určite v prvej polovici súťaže."

Ako ste sa v tíme vysporiadali s tým, že sa ročník nedohrá? Naštrbilo to vaše plány?
„Radosť nám to určite neprinieslo. Mali sme už chuť vstúpiť do súťažného kolotoča, príprava bola dlhá a pauza od ligového futbalu ešte dlhšia. Plány mi to moc nenaštrbilo, na druhej strane som bol rád, že si môžem poriadne doliečiť zranenie kolena.“
Na jeseň ste strelili väčšinu gólov Turzovky. Robili ste si zálusk na konkrétnu métu?
„Teším ma strelecká úspešnosť, no bez chalanov by som takú peknú méty nedosiahol. Do 50-ky to už nebolo ďaleko. Nebudem klamať, chcel som túto métu dosiahnuť.“
Ako ste trénovali po začiatku pandémie, keď sa zakázalo stretávanie na ihrisku? Venovali ste sa aj iným aktivitám, na ktoré ste inak nemali toľko času?
„Prvý týždeň som trénoval na stacionárnom bicykli a postupom času som si išiel aj zabehať do prírody. Po stopnutí súťaže som mal viac času na rodinu, a školu aj keď na ihrisko chodievam stále kosiť trávnik. Momentálne mám skúškové obdobie, tak venujem väčšinu voľného času škole.“
V našej ankete vás jasne zvolili za najlepšieho útočníka v piatej lige na jeseň. Čo na to hovoríte?