Cestovný ruch v Keni neexistuje. Život akoby sa tam zastavil. S ekonomickým prepadom, sa tak, ako aj iné krajiny, bude musieť podľa slov veľvyslanca Františka Dlhopolčeka dlho vyrovnávať.
V minulosti ste hovorili, že kto raz navštívi Afriku, určite sa tam bude chcieť pre jej krásu vrátiť. Aká je súčasná Keňa?
V porovnaní s Európou, COVID-19 dorazil do Afriky o čosi neskôr. Žiaľ, ešte predtým sa šírili fámy, že miestni obyvatelia majú vyššiu mieru odolnosti, vysoké teploty vírus zničia a podobne. Obavy vraj preto nie sú namieste, nakoľko sa infikuje len menší počet obyvateľov. Postoj jednotlivých krajín, afrických či európskych, možno zovšeobecniť a konštatovať, že všetci boli prekvapení. Miera prekvapenia je však rôzna. V Afrike obzvlášť. Pandémia, aj keď sme ju očakávali, zanecháva za sebou hlbokú stopu nielen v oblasti zdravotníctva, ekonomiky, bezpečnosti, ale aj v oblasti sociálnej a mentálnej. V Keni sa dôsledky skutočne prejavujú veľmi intenzívne vo všetkých oblastiach. V Afrike zatiaľ evidujú takmer 90-tisíc ochorení a približne 3-tisíc úmrtí. Najvyššie počty sú v Južnej Afrike a v Egypte.
Počty chorých na COVID-19 v takmer 50-miliónovej Keni nie sú síce vysoké, dokonca možno povedať, že sú zanedbateľné, avšak vysoká je miera ohrozenia širokej populácie. Ako vnímate túto skutočnosť? Myslíte si, že vrchol pandémie ešte len príde?
