Rozhodli sme sa opísať niektorých zaujímavých hráčov, ktorí behali a niektorí ešte behajú po hokejbalových ihriskách a v dobe zrodu a prvej dekády kysuckého hokejbalu robili sebe a klubu meno.
Napriek kríze sa ŠK Nesluša dočkal veľkej rekonštrukcie tribúny Čítajte Naše hodnotenia sú subjektívne a môžete namietať. Každý hráč, ktorý bol súčasťou tímu je neprehliadnuteľný, dôležitý a plní svoju úlohu. Dnes však budeme písať o tých, ktorí ťahali tím bodovo či vodcovsky, ktorí boli najlepší vo svojej hernej činnosti a boli typickou tvárou klubu od prvého zápasu na hokejbalovom ihrisku pri Mestskej športovej hale na ulici Športovcov.
Vychádzame prevažne zo zostáv, ktoré sa zaslúžili o prvý titul v najstaršej dlhodobej súťaži Kysuckej hokejbalovej lige alebo získali aspoň raz Pohár primátora mesta Čadca, ktorý patrí k najdlhšie organizovaným hokejbalovým podujatiam nielen na Kysuciach.
Chabreček, Masnica, Kubinec, Macášek, Mičo
Najproduktívnejší hráč, silný na vhadzovaniach a pred bránou s veľkým gólovým apetítom. Takto sa dá charakterizovať líder kanadského bodovania dvojnásobného majstra KHL z Hc Tasso Čadca Jozef Chabreček. Svojou živelnosťou dokázal stiahnuť spoluhráčov na víťaznú vlnu a tí zo seba dokázali dať maximum. Azda najsilnejšou tajnou zbraňou „Tassákov“ bol ostrostrelec Marián Kubinec.
Neprehliadnuteľný obranca, ktorý ak dostal loptičku a priestor na modrej čiare, azda každý spoza mantinelu čakal, že jeho strela skončí v sieti. Hc Tasso malo tiež silnú osobnosť v univerzálnom útočníkovi a kapitánovi Petrovi Masnicovi. Vynikajúci hráč, správny človek, ktorý hokejbal a šport celkovo rozhodne miloval a skončil až, keď sa ozvali roky a tretí titul mladíkov z Okružnej, ktorým odovzdával cenné rady na ceste za vysnívaním majstrovským hetrikom.
Neprehliadnuteľným hráčom dvojnásobného majstra KHL bol muž v maske. Keď už spoluhráči pred ním nedokázali čeliť útočnej myšlienke súpera, stál v bránkovisku Dušan Masnica a zatiahol roletu. Medzi ďalšie opory rozhodne patrili Marián Chabreček, Roman Mičo alebo Jozef Macášek.
Kuffa, Svitek, Krčmárik, Mravec, Ujházi
Keď bol obhajca titulu tretí krát vo finále KHL v treťom roku svojej existencie, stáli naproti jediní hráči v krátkej histórií súťaže, ktorí vedeli presne, čo to je získať titul. Mali ho z nultého ročníka z ihriska na Žarci a to, čo ich zdobilo od prvých zápasov organizovaného hokejbalu na Kysuciach im vynieslo aj druhý titul už pod hlavičkou Hbk Bistro pod lipou.
Prípravu podriadil cieľu pobiť sa o postup. Kysučan Korňa aspoň zrekonštruoval ihrisko Čítajte S niekoľkými kľúčovými doplneniami zostavy sa im podarilo ukončiť hegemóniu dominantného Tassa. V útočnej fáze hry sa najviac darilo Martinovi Plaštiakovi alebo Františkovi Kuffovi. Útočné krídla s čuchom na góly si delili produktivitu klubu, kým Martin si výborne rozumel s Vladimírom Chromčákom, spoluhráčom z Hviezd Hurbanova, tak Ferovi sedel štýl hry svojho brata Michala alebo Zdenka Mravca.
Výborne namiešaný koktejl individuálnych herných štýlov spoľahlivo kryl strážca svätyne Rudolf Svitek. Medzi najsilnejšie stránky dlhoročnej brankárskej jednotky Bistra pod lipou bol stoický kľud a vykrývanie priestoru brány. Jeho chuť vyhrávať a brankárske schopnosti mu za výborným tímom priniesli niekoľko individuálnych ocenení z ligy ale aj turnajov.
Ak by sme mali doplniť ešte jedného hráča, mohol by ním byť strelec zlatého gólu rozhodujúceho finále majstrovskej sezóny František Ujházi, ktorý tak započal zaujímavú cestu hráča za najvyšším počtom titulov v KHL, alebo tiež veľmi produktívny Michal Mach, Jozef Gomola, Peter Barčák alebo Rastislav Krčmárik. Zoznam by bol dlhý.
Kubiatko, Stehura, Drábik, Jurga, Šmelka
Ďalšiu legendárnou zostavou prvej dekády organizovaného hokejbalového diania na Kysuciach sú Suché dresy. Od ich kľúčovej premeny zo zimy 2000 po prvý titul v KHL a ďalšie triumfy prvej dekády sa najčastejšie spomína meno Milan Kubiatko. Milanovi by sme mohli s kľudom Angličana hovoriť aj zlaté dieťa kysuckého hokejbalu. Je nositeľom vrodeného športového inštinktu so silným ťahom na bránu z ktorého ťažili všetci spoluhráči na ihrisku.
Dlhodobo si veľmi dobre rozumel so Stanom Stehurom, keď spoločne kraľovali Kanadskému bodovaniu klubu. Stále pravidelnejšie sa medzi strelcov a bodujúcich zapisoval hráč s ekrazitom na čepeli Róbert Drábik, ktorému tak zachutilo strieľanie gólov a bodovať, že v závere prvej dekády vyhrával Kanadské bodovanie ligy podobne ako Milan Kubiatko v jej úvode.
Medzi útočné esá Suchých dresov určite patril aj Peter Hluši, ktorý sa znenazdajky objavil na ihrisku a už ho bolo plné útočné pásmo. Ak by sme mali nájsť kľúčovú vodcovskú osobnosť klubu, tak by voľba padla na Michala Šmelka. Kapitán a líder bol často označovaný za najlepšieho Čadčana mimo extraligové dianie klubu HBK Čadca. Zadné rady dokázal spoľahlivo strážiť Radoslav Kandrik, Ľubo Špilko aj tvorivý obranca Pavol Izák.
A úplnou čerešňou víťazného zoskupenia bol jednoznačne Stanislav Jurga. Brankár s najlepšími reflexami v lige si dobre rozumel nielen so svojím kolegom v bráne Vlastom Plešivčákom, ale aj s každým hráčom v klube. Výborný strážca svätyne, správny chalan do partie, nezabudnuteľný „Cujo“ alebo ak chcete „Burdel“ – nikdy nezabudneme.
Slovák, Bestvina, Altman, Švaňa, Papík
S každým klubom sa spája niečo typické, niečo skutočne klubové, čo si vytvárajú jeho hráči, priaznivci a okolie. Ku Kysuckému Novému Mestu sa zrejme najviac hodil prívlastok „Klub momentu“ o ktorý sa staral predovšetkým talentovaný Pavol Slovák. Keď Kysucké Nové Mesto v lige pôsobilo, bol ešte veľmi mladý, no od prvého momentu, ako sa zoznámil s hokejkou a loptičkou, pôsobil na ihrisku akoby prišiel z inej planéty.
Ako najlepší strelec ligy stíhal aj trénovať. Záložník Polomu Raková futbal miluje Čítajte Pohyb, myslenie, špecifická streľba z neho rázom urobilo najproduktívnejšieho hráča ligy a v druhej sezóne KHL aj držiteľa majstrovského titulu. Ktovie, ako by sa veci diali, keby sa o svoj útočný klenot dobre nestarali chalani z tímu, ktorým patrila pozornosť súpera rovnako ako Pavlovi. Veď Peter Bestvina vedel presne, ako strieľať víťazné góly, alebo Dušan Sobol zaviesť loptičku do útočného pásma, kde si s ňou pohrával na ceste do brány.
Na strane druhej sa o kľud vo vlastných obranných radoch staral robustný Peter Papík, predposledný obranný múr medzi súperovými útočníkmi a brankárskym elegánom Petrom Altmanom. Ak sa hovorí, že úspech stojí na brankárovi, tak sa Peter stal dôkazom tejto vety. Nejeden brankár by vedel rozprávať aj o tom, ako dokázal Jaroslav Švaňa nepríjemne zatočiť strelu od modrej.
Nebyť spoľahlivej obrany, tak by si Jozef Beleš, Jaro Bestvina či Dávid Tabak neprihrávali v útoku tak často a tak dobre. Ako by sa uberala KHL, keby HBK KNM pokračoval v lige nevedno, ale na scéne sa objavila mladosť, dravosť a túžba víťaziť iného tímu.
Stančík, Mundier, Šurik, Kubiatko, Kubica
Tieto atribúty sa spájajú s partiou hokejbalistov z najväčšej ulice Čadce, z Okružnej. Flyers, Rio a Caribic navždy ostanú v pamäti každého, kto si všímal novú generáciu hokejbalistov od jej začiatkov až po majstrovský hetrik. Titul z juniorky, prvé veľké finále medzi seniormi, alebo oslava tretieho triumfu. To všetko si hráči okolo Tomáša Šurika v prvej dekáde vytvorili a majú na čo spomínať.
Tím sa formoval postupne, no medzi jeho stálice a dušu určite patril Juraj Mundier známy svojou silovou hrou a čuchom na góly zamotával hlavy súperovým obrancom pravidelne. Kamil Kubiatko, mladší brat Milana, ktorý sa medzi elitou udomácnil vďaka svojej rýchlosti a inštinktu strelca. Tomáš Rucek priviezol do klubu rozvahu a oporu zadných radov, kde mu dokonale sadol herný štýl pokojného a rozvážneho Tomáša Šurika.
No a Alexander Stančík v bráne. Dokonale ovládal bránkovisko a svojim spoluhráčom dodával potrebnú istotu aj cenné rady z pohľadu brankára, veď ako brankár musel mať pred sebou poriadok. K majstrom a výborným hráčom klubu určite patrili aj strelec Ivan Čenka, bratia Mikulovci či často nezastaviteľný Tomáš Kubica.
Kučák, Urbaník, Mravec, Baculák, Čech
Hbc Podzávoz sa v Kysuckej hokejbalovej lige vyvíjal absolútnym spôsobom. Zaplatil daň nováčika, víťazstvá pribúdali postupne a každý rok sa približoval k tomu, aby si zahral finále Kysuckej hokejbalovej ligy, alebo turnaja o pohár primátora mesta Čadca. Klub budoval svoje zázemie a značku postupne. Len vďaka buldočej vytrvalosti a hokejbalovej zarytosti jeho členov sa mu to aj podarilo.
Láka ho trénerská cesta. Obranca Zborova po dlhom čase stál na kolieskových korčuliach Čítajte Prvé finále KHL hráči okolo Rudolfa Kučáka ešte „neurvali“, ale v tom ďalšom, ktoré prišlo o dva roky si už mohli zakričať: Sme majstri! Tak ako všade aj Podzávoz mal kostru tímu o ktorú opieral svoje pôsobenie na hokejbalovej mape a pôsobí na nej dodnes. Nezameniteľný a originálny Rudolf Kučák patril k hviezdam ligy vďaka svojej palicovej technike, presnej strele a neopakovateľnému elánu.
Spomedzi spoluhráčov si najlepšie rozumel s Tomášom Urbaníkom a Martinom Mravcom. Útočná trojica sa istú dobu volala „tic-tac-toe“. Títo hráči sa videli na slepo a časté akcie na jeden dotyk, končievali gólom. V klube si budovali budúcu generáciu, ktorá sa predviedla v plnej paráde v majstrovskej sezóne.
Ivan Jaroš, Lukáš Čech a Martin Jurga ťahali ofenzívu klubu až k titulu. Jozef Baculák, Róbert Homola, Marián Poláček, Dušan Sobol, či vynikajúci brankár Lukáš Smolka vyplnili potrebné miesta na to, aby sa synergia výkonov zhmotnila vo vytúžený triumf, o ktorý sa zaslúžil aj ďalší brankár a stálica klubu Marián Mravec.
Kanis, Štrba, Blahuta, Nevedel, Magát
„Urobiť“ tri krát finále za sebou sa nepodarilo každému, kto pôsobil v KHL. K takým tímom sa však radilo Krásno Sparrows. Zainteresovanému fanúšikovi taktiež neuniklo, ako si Krásno budovalo tím a značku. Počet hráčov, ktorí chcel dokázať veľké veci narastal každý rok a keby sa Sparrows po víťaznom finále rozdelili na dva kluby, všetci by si schuti zahrali, veď mohli mať aspoň štyri formácie a dvoch výborných brankárov.
Mladý Tomáš Nevedel v bráne patril k ťahúňom a istote v zadných radoch. Chrbát mu kryl Dušan Jarabica aj Rudolf Svitek. V obranných činnostiach vsadili „Krasňania“ opäť na mladosť, ale aj skúsené posily, kde patril František Ujházi, Martin Snoha, Michal Krkoška a ďalší. V tej útočnej fáze ste mohli vídať koncert v podaní Dušana Kanisa, Antona Štrbu, Pala Blahutu či Erika Magáta, ktorý rozhodol rozhodujúci zápas tretej finálovej série.
Krásno Sparrows budú pre svojich nasledovníkov aj konkurenciu navždy symbolom pevnej disciplíny, poctivého prístupu k tréningom a samozrejme majstrovským zápasov.
Staškovan, Kulla, Kováč, Najdek, Hlaváč
Ice Rats Žarec patria k začiatkom kysuckého hokejbalu ako patrí hokejka do ruky každého športovo naladeného človeka. Víťazi Primátorského turnaja, Tasso cupu a mnohých ďalších triumfov však nikdy nedosiahli na titul v KHL, hoci patria k najčastejším medailistom prvej dekády. Na titule sa podieľal až v roku 2011 Daniel Staškovan, keď začal nastupovať v drese Caribicu Okružná.
Nevyhol sa karanténe. Anton Fekula si cez krízu krátil čas aj tenisom či nohejbalom Čítajte Dovtedy trojnásobný majster KHL vedel čo robí. Atleticky dobre pripravený center patril k najlepším hráčom prvej dekády vďaka svojej palicovej technike a nevídanému pokoju v zakončení pred bránou súpera. Na čo „Stacho“ siahol, to sa menilo na gól. V klube „Ľadových potkanov“ si výborne rozumel s Jurajom Kováčom. Keby sme mali dať Jurajovi pomenovanie, určite by znelo „Tichý zabijak“.
Počas prvých sezón obsadzovali tie najvyššie priečky Kanadského bodovania a spoločne roznášali strach v radoch súpera. Pritom tak nenápadne, ako sa len dalo. O niečo menej nenápadný boli bratia Najdekovci v obrane. Dvaja statní hokejbalisti si vedeli urobiť poriadok a výdatne podporovali aj útok. Ak by sme mali doplniť základnú päťku „Rats“ určite by v nej výborne zahral Roman Kulla.
S citom pre hru a priestorovým videním presne vedel, čo robiť, keď bolo treba dať gól, alebo ukľudniť situáciu na ihrisku. Medzi nezabudnuteľné tváre tímu patrili aj Miroslav Choleva, Martin Fojtík alebo brankár Miroslav Hlaváč.
