Ľuboš Červenec s ďalšími úspešnými odchovancami Slávie v roku 2015 postúpil do štvrtej ligy. Vychýrený kanonier v rozhovore prezradil svoj recept na góly, pamätné futbalové momenty aj to, prečo od štrnástich rokov nemal prázdniny.
V sezóne 2017/2018 ste ukončili aktívnu hráčsku kariéru. Prečo?
"Najmä kvôli vysunutej platničke, ktorá mi už dlhšie bránila ísť na sto percent. Snažil som sa to liečiť, pol roka som si dal prestávku, ale už sa s tým nedalo hrávať. Rok a pol som išiel cez bolesť a ani výkon, ani radosť z futbalu už neboli také, aké by mali byť."
Napriek kríze sa ŠK Nesluša dočkal veľkej rekonštrukcie tribúny Čítajte Pri futbale ste však ostali.
"Rok som si dal prestávku a potom ma funkcionári zo Staškova oslovili, či by som spoločne s Mišom Gottwaldom nešiel trénovať. Zobrali sme to a celkom sa nám darilo."
Ako sa cítite v role trénera?
"Je to určite niečo iné. Obaja sa snažíme chlapcom pomôcť, usmerniť ich a povzbudiť, aby to na ihrisku mali trošku ľahšie. Myslím, že s Michalom sa v trénerskej pozícií vhodne dopĺňame."
Máte za sebou bohatú futbalovú kariéru. Vybavíte si jej začiatky?
"Viacerým z našej partie, čo sme spolu začínali, sa futbalovo darilo a odišli sme do ligových mužstiev. Ja som išiel v štrnástich do Žiliny, kde som štyri roky hrával v doraste a následne som prešiel ku mužom.
Veľa času som však strávil na hosťovaniach. V Žiline bol veľmi silný káder, v útoku sme boli piati. Nebol som spokojný s pozíciou náhradníka. Keďže som si niekedy predstavoval väčšiu minutáž, tak som radšej volil hosťovanie ako vysedávanie na lavičke. Bol som mladý, chcel som hrávať zápasy."
Pri majstrovskom titule MŠK Žilina z roku 2004 však svieti aj vaše meno.
