Pijatiku tam riadi štát, žije sa spätejšie s prírodou: Keby mohli, dali by Nóri bežky aj psom

Nórsko je podľa nich ekologickejším miestom (21 fotografií)

Tomáš Michalík sa počas pandémie vrátil z nórskeho Noresundu po piatich mesiacoch. Pracoval v ski rezorte, kde zabezpečoval technické služby. Za menej ako pol roka mal skúsenosť s fungovaním úradov, elektronizáciou služieb, či s nórskym zdravotníctvom.

Mýty o chladnej náture severanov nepotvrdil. Hlavný rozdiel medzi Slovákmi a Nórmi vidí v každodennej spokojnosti.

Dôležitá je dôstojnosť

Hovorí, že zatiaľ, čo my sa dookola zaoberáme ekonomickou situáciou, v bohatšom Nórsku ľudia využívajú energiu inak. „Zarábaš málo, nie si ohodnotený, hľadáš si inú prácu, bývanie, platíš hypotéku. Toto riešime doma. Na Slovensku je ťažké žiť dôstojný život bez hypoték. V Nórsku je to inak. Krajina je bohatšia, má rezervy, bolo to poznať aj pri údere koronakrízy. Ľudia sú preto spokojnejší, nemusia riešiť existenciálne problémy,“ vysvetľuje Tomáš. Nóri môžu preto podľa neho hlavu zamestnať športom, zdravšie žijú, zdravšie sa i stravujú.

Pijatiku reguluje štát

Tomáš dodáva, že situácia v krajine sa však postupne formovala. Nórsko si v minulosti napríklad prešlo krízou, ktorej následky poznať dodnes a to tak, že predaj alkoholu v krajine reguluje štát.

Prečítajte si Zamestnáva hendikepovaných. Som jeden z nich, viem sa do nich vžiť, hovorí Kysučan Čítajte 

Keď sa Tomáš na to vypytoval miestnych, dostal odpoveď, že Nórsko malo v minulosti patálie kvôli nelegálnemu páleniu alkoholu. Nóri si v roku 1917 odhlasovali referendom prohibíciu, čiže úplny zákaz výroby alkoholu. Dôsledkom bol vznik čierneho trhu s alkoholom.

V tom období mohli ťažko dostupný alkohol predpisovať aj lekári. Za jediný rok vydali 2 milióny takýchto predpisov. Nefunkčný systém vyústil do ekonomickej krízy a obmedzenia si žiadali revitalizáciu. Ako vyzerá v praxi dnes?

„Predaj je regulovaný a plní to svoj účel, pretože je to ozaj obmedzujúce. Víno a pálenku nekúpiť v žiadnom, len v štátnom obchode. V bežných obchodoch dostať len pivo a to od pondelka do piatku kedykoľvek, v sobotu len doobeda a v nedeľu vôbec,“ hovorí Čadčan. Tento harmonogram má určite odpudzujúci účinok na nejedného záujemcu o “fľaštičku“.

Okrem toho Tomáš pokračuje rozprávaním o tom, že štátne obchody s alkoholom nie sú na každom kroku: „Od miesta, kde sme bývali my, bol najbližší vo vzdialenosti 40 kilometrov.“