Tomáš Michalík sa počas pandémie vrátil z nórskeho Noresundu po piatich mesiacoch. Pracoval v ski rezorte, kde zabezpečoval technické služby. Za menej ako pol roka mal skúsenosť s fungovaním úradov, elektronizáciou služieb, či s nórskym zdravotníctvom.
Mýty o chladnej náture severanov nepotvrdil. Hlavný rozdiel medzi Slovákmi a Nórmi vidí v každodennej spokojnosti.
Dôležitá je dôstojnosť
Hovorí, že zatiaľ, čo my sa dookola zaoberáme ekonomickou situáciou, v bohatšom Nórsku ľudia využívajú energiu inak. „Zarábaš málo, nie si ohodnotený, hľadáš si inú prácu, bývanie, platíš hypotéku. Toto riešime doma. Na Slovensku je ťažké žiť dôstojný život bez hypoték. V Nórsku je to inak. Krajina je bohatšia, má rezervy, bolo to poznať aj pri údere koronakrízy. Ľudia sú preto spokojnejší, nemusia riešiť existenciálne problémy,“ vysvetľuje Tomáš. Nóri môžu preto podľa neho hlavu zamestnať športom, zdravšie žijú, zdravšie sa i stravujú.
Pijatiku reguluje štát
Tomáš dodáva, že situácia v krajine sa však postupne formovala. Nórsko si v minulosti napríklad prešlo krízou, ktorej následky poznať dodnes a to tak, že predaj alkoholu v krajine reguluje štát.
Zamestnáva hendikepovaných. Som jeden z nich, viem sa do nich vžiť, hovorí Kysučan Čítajte Keď sa Tomáš na to vypytoval miestnych, dostal odpoveď, že Nórsko malo v minulosti patálie kvôli nelegálnemu páleniu alkoholu. Nóri si v roku 1917 odhlasovali referendom prohibíciu, čiže úplny zákaz výroby alkoholu. Dôsledkom bol vznik čierneho trhu s alkoholom.
V tom období mohli ťažko dostupný alkohol predpisovať aj lekári. Za jediný rok vydali 2 milióny takýchto predpisov. Nefunkčný systém vyústil do ekonomickej krízy a obmedzenia si žiadali revitalizáciu. Ako vyzerá v praxi dnes?
„Predaj je regulovaný a plní to svoj účel, pretože je to ozaj obmedzujúce. Víno a pálenku nekúpiť v žiadnom, len v štátnom obchode. V bežných obchodoch dostať len pivo a to od pondelka do piatku kedykoľvek, v sobotu len doobeda a v nedeľu vôbec,“ hovorí Čadčan. Tento harmonogram má určite odpudzujúci účinok na nejedného záujemcu o “fľaštičku“.
“Systém úradov je najlepší, aký som v krajinách videl. Na vybavovanie majú jednu webovú stránku, na ktorej sa človek zorientuje, či potrebuje riešiť sociálne poistenie, daňové priznanie alebo prepis auta
„
Okrem toho Tomáš pokračuje rozprávaním o tom, že štátne obchody s alkoholom nie sú na každom kroku: „Od miesta, kde sme bývali my, bol najbližší vo vzdialenosti 40 kilometrov.“
