Zdrojom textu sú okrem vlastných dojmov aj tieto portály: stezka-grun.cz a regionkysuce.sk. Väčšina historických fotografií je z portálu pohlednice-beskydy.cz.
KLOKOČOV/ BESKYDY. „Grandhotel Budapešť Kysúc“, napadlo nám, keď sme ho zočili.
Hotel Baron na úpätí Bieleho kríža. Keď sme sa pýtali ľudí, či ho poznajú, aj mnohí skúsení turisti, čo majú Kysuce v nohách, zaváhali. Pre mňa bol obrovským prekvapením a nemohla som z neho spustiť oči. Že o ňom v súčasnosti nepočuť, to je už reč iná. Niet o čom hovoriť. Neprajnejší by povedal, že keď sa pozriete z Bieleho kríža, je to Slovensko a Česko na jednom obrázku.
Hranicu medzi Slovenskom a Českom tu pomyselne tvorí starý vlek, ktorý visí v časopriestore ako memento minulosti. Na českej strane prekvitá život, turisti sa tu občerstvujú v miestnych chatách a chatári potvrdzujú, že z obyčajnej osady je stále príťažlivé turistické miesto ako kedysi.
Pijatiku tam riadi štát, žije sa spätejšie s prírodou: Keby mohli, dali by Nóri bežky aj psom Čítajte Na Slovenskej strane stojí mĺkvo Baron. Rozpadnutá kameninová terasa, opustená hospodárska budova, chatky, dokorán otvorené ako veľké prázdne ústa, čo zjedli všetku prítomnosť.
Scenéria, ktorá vyzerá, akoby sa tam prihodilo čosi strašné a všetci odtiaľ museli v minúte odísť. Je to smutný a fascinujúci pohľad. Ako môže chátrať taký gigant, s údivom sa pýtate a neviete sa zbaviť „husiny“, ako by řekli naši českí bratři stojaci hneď opodiaľ.
Nemilosrdný čas
A tak som sa tam potácala vo vysokej tráve, tvárou kedysi obľúbenej destinácii, a rozmýšľala som, že čas býva čas – od času nemilosrdný.
Po chrbte dinosaura až za Baronom. (zdroj: MAGDALÉNA PALUCHOVÁ)Ťažko si predstaviť, že do Barona kedysi prúdili húfy lyžiarov i letných turistov, že každú sobotu bol z Prahy vypravený priamy rýchlik do Bílej, odkiaľ bohatší rekreanti zdolávali 10 k ilometrový úsek medzi Bílou a Bielym krížom s furmanmi na kočoch zapriahnutými koňmi za 100 českých korún alebo 200 korún za pár koní, ostatní pešo.
