Mužstvo Spartak Radôstka prebral pred štyrmi rokmi, keď bojovalo o záchranu v šiestej mužskej lige Oblastného futbalového zväzu Kysúc. Po pár sezónach s ním dokázal takmer postúpiť do piatej ligy.
Mladý Kysučan sa stal majstrom Slovenska v streetworkoute, ďalší skončil tretí + FOTO, VIDEO Čítajte Ján Labant je skúsený tréner, ktorý má za sebou veľa úspechov z nižších súťaží s klubmi z oblasti Žiliny. S Dolnou Tižinou dokázal postúpiť z tretej triedy až do piatej ligy, teda o tri úrovne vyššie. Stráža sa s ním na lavičke dostala z prvej triedy o dve súťaže vyššie do štvrtej ligy.
Ako hráč pôsobil v Belej a v Terchovej v tretej a štvrtej lige, no zahral si aj za Lutišu Radôstku a spomínanú Dolnú Tižinu. V jeho terajšom pôsobisku by chcel napodobniť úspechy z predošlých klubov a priviesť Spartak k majstrovskému titulu.
Čo vás priviedlo zo žilinského okolia do Radôstky?
„Predtým som pôsobil v kluboch, v ktorých boli hotoví futbalisti, ligoví hráči. Spomeniem napríklad Miroslava Nemca, súčasného trénera Nitry, Jaroslava Trhančíka či futsalového reprezentanta Mareka Bahnu. Tu v Radôstke to bolo niečo iné, takže preto ma to oslovilo. Vytiahli sme nejakých mladých hráčov z dorastu, aby nechodili po okolitých dedinách. Začali sme nejaký tréningový proces a bol som až prekvapený, ako to hráčov bavilo. Niektorí mi hovorili, že na Kysuciach je to také a onaké, ale ja som bol spokojný. Zo začiatku sa Radôstka pohybovala na spodných pozíciách v tabuľke, ale neskôr sme v jednej sezóne naháňali Starú Bystricu v boji o postup.“
S dedinským futbalom už máte veľa skúseností. Je niečo, čo sa vám na ňom nepáči?
„Ja som pokojnejší tréner a nemám vo zvyku nadávať. Niekedy ma však trochu hnevá, že človek príde na zápas a pekne pozdraví, ale z druhej strany prídu nadávky. Trošku mi tu chýba kolegialita, samozrejme, nie všade. Vo futbale sú emócie, ale človek má chuť sa hneď otočiť a odísť, keď ešte len príde a už mu vynadajú. Potom to pokračuje aj v zápasoch. Na odventilovanie by mala slúžiť kabína.“
Radôstka skončila na jeseň v druhej polovici tabuľky. Ako by ste zhodnotili výkony mužstva?
„V minulej sezóne sme mali trošku iné ambície, ale prišli nejaké zápasy, ktoré nám nevyšli. Tu na dedine je to tak, že chlapci chodia do Čiech do práce a na turnusy. Niektorí hráči majú občas stopky za žlté alebo červené karty. Niekedy sa vám to tak vyvŕbi, že tápate. V závere sezóny sme pár zápasov nezvládli, s čím som nebol spokojný ja ani vedenie klubu. Počítali sme s tým, že Korňu a Vadičov trochu viac ponaháňame. Ale futbal je taký a niekedy ´zomriete na krásu´.“
Predseda OŠK Rudina očakáva menej financií. Klub stále hľadá nového trénera Čítajte Očakávali sa lepšie výsledky po predošlom ročníku, v ktorom ste bojovali o postup? Aké boli predsezónne ambície?
„Mali sme pred sebou ešte druhú polovicu sezóny. Tá prvá nás sklamala, ale bol to výsledok tých posledných zápasov. Najmä ten záverečný s Ochodnicou sme tak trochu prehajdákali.“
„Keď hráte futbal a máte niečo natrénované, dávate góly, vyhrávate a zbierate body. Keď ich máte veľa, ste na čele tabuľky alebo na popredných miestach. Vtedy je cieľom každého klubu postup. Každý musí o niečo hrať, nikto si nejde iba tak zahrať. Chlapci nehrajú pre seba, ale pre priazeň divákov. Stále im hovorím, že netrénujú pre mňa alebo pre klub, ale pre seba. Chodia sa na nich v nedeľu pozerať aj ich rodiny, priatelia či známi. Keď hráč po polčase, v 60. alebo v 70. minúte kýcha, tak je to jeho hanba. Ja s hráčmi aj behávam, takže viem o každom, ako sú na tom fyzicky aj psychicky.“
Spartak hral už štvrtú sezónu v rade v šiestej lige. Máte káder na to, aby ste sa v tých ďalších prebojovali vyššie?
