Na dedine by mala byť krčma, kostol a futbal. Hoci toto známe pravidlo naozaj platí, nájdu sa štadióny, kde by ste na hvizd rozhodcovskej píšťalky čakali márne. Brány futbalových stánkov majú zavreté aj niektoré kysucké dediny. Bez najpopulárnejšej hry sú napríklad Svrčinovec, Povina, po novom aj Zákopčie či Horelica, o reštart sa snaží Kysucký Lieskovec, kde sa nie až tak dávno hrala druhá najvyššia liga na Slovensku.
Dôvody, pre ktoré sa rozpadli viaceré kluby, sa rôznia. Niekde chýbajú zanietenci, ktorí dlhé roky ťahali káru, inde nemajú financie či káder.
Bol predsedom, hral, pral dresy, lajnoval
Začiatkom uplynulej sezóny zazvonil „umieráčik“ mužstvu TJ Slávia Zákopčie, ktoré v posledných rokoch bojovalo v VII. Lige ObFZ Kysúc.
Čo zápas, to derby. V sobotu sa koná Bystrický pohár Čítajte „Dôvodov je viacero. Na jeseň sa nám vážne zranilo viacero hráčov. Keďže máme úzky káder, nevedeli sme to vyskladať. Ja som bol hráč, predseda, vedúci mužstva, ešte som aj pral dresy a lajnoval. O futbal sa u nás starala už len hŕstka ľudí, takto to ďalej jednoducho nešlo,“ hovorí pre týždenník Kysuce Tomáš Cabuk.
Podľa jeho slov sú na dedinské kluby kladené príliš vysoké nároky. „Na to, že ide o amatérsku súťaž, musíme spĺňať rôzne podmienky, ktoré kluby nevedia ustáť. Od administratívy cez usporiadateľskú službu, za každý nedostatok dostanete pokutu. Niekedy mi to príde príliš profi. Ak chcú zväzy udržať dedinský futbal, malo by sa to výrazne zjednodušiť,“ tvrdí.
Čo sa týka Zákopčia, návrat do mužskej ligy je na istý čas mimo hru. „Nás je málo. Ak to chcete hrať normálne, potrebujete aspoň pätnásť hráčov, šesť usporiadateľov a ešte ľudí, ktorí sa budú starať o chod klubu. Bez toho to nemôže fungovať,“ hovorí Cabuk.
Zákopčie však nechce na futbal úplne zanevrieť. Plánuje začať s prípravkou a výchovou mladých hráčov. „Inak to nemá význam. Popri tom potrebujeme zlepšiť zázemie. Trávnik máme výborný, ale všetko okolo už nie je vyhovujúce,“ dodáva.
Nenašli ďalších fanatikov
Prázdne ihrisko ostane v nasledujúcej sezóne s určitosťou aj v Horelici. Mužstvo, ktoré bolo rezervou Čadce, sa súťažne odmlčí po dlhých rokoch.
„Nateraz sa nechcem vyjadrovať. Každopádne, je mi z toho smutno, veľmi ma to mrzí, futbal mám veľmi rád,“ povedal nám do telefónu Peter Bulej, jeden zo srdciarov futbalu v Horelici.
