Tip na vychádzku: Ku krížom, kde padol jeden známy a dvaja neznámi vojaci

Tento text obsahuje skrytú reklamu na zdravý životný štýl a objavovanie na Kysuciach. Prejdite sa po hrebeni Javorníkov a turistickej trase na hranici až na českú Kohútku.

Javorníky (5 fotografií)

MAKOV. Pre trasu od penziónu Javorník po Stratenec mám slabosť. Keby som mala hocikoho nalákať, tak poviem, že cestou medzi rozšafne rastúcimi chocholatými borovníkmi sa dá dobre pozhovárať o hocičom. Alebo len tak mlčať a pozerať sa na kopce, na ktoré je z tejto hrebeňovej cesty výhľad na každú stranu. Slovenské kopčeky sa miesia s českými „kopcemi“: Vsetínske vrchy, Radhosť, Smrk, Lysá Hora a na juhu zase Považie, Strážovské vrchy a Malá Fatra.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kysucká hrebeňovka: Dobré ráno U Cipára! Čítajte 

Kto je náročný „šlapač“ môže veru začať už v centre Makova. Turisti nech labzujú a nech sa orientujú podľa pomyselnej a vymyslenej príručky „Labzovník“. Takým, ako ja, nech slúži na orientáciu takzvaný samozvaný a samovymyslený turistický sprievodca „Leňošník“. Je určený tým neturistom, čo si radi „zlíznu“ šľahačku z vrcholka koláča.

Patria tu neturusti z kategórie „radi sa vyvezieme až k rozhľadni a iba na nej vyšliapene pár schodov“, alebo „radi sa vyvezieme k horskej chate lanovkou“. Na stratenec od hotela Fran a penziónu Javorník to nie je až tak zadarmo, no náročnosť je stredne „lenivá“.

Od spomínaných ubytovacích zariadení trvá cesta po žltej značke na Stratenec asi len hodinku. Za dve hodiny teda absolvujete príjemnú prechádzku po vrcholku hôr a aj to pivo v hoteli cestou naspäť bude chutiť lepšie! Prvá časť trasy dostala pracovný názov „poklusom po mäkkej hline v tôni lesa“, po nej na ocitnete na Sedle Gežov. Odtiaľ je možné vydať sa po červenej značke dvoma smermi: jeden je akoby „naspäť“ smerom na neďaleký Veľký Javorník. Stratenec je však na druhej strane smerom po červenej na Malý Javorník.

Ako zapichnuté nože

Hore na Stratenci, čo môže a nemusí byť koncová destinácia, je pamätník – Tri kríže. Vždy ma prekvapí a fascinuje zároveň, že je to pamätník postavený trom vojakom, z ktorých dvaja sú „neznámi“. Nie, žeby inde nebolo takých miest. No keď vidím Tri kríže, hneď za tým sa dostaví myšlienka, že násilná smrť aj neznámych ľudí má byť výstrahou a výkričníkom v našich životoch. Stále a navždy. Tri kríže ako tri nože zapichnuté do srdca.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Muž, ktorý behá s vlkmi: Dávid videl jeleňa naživo pred pár rokmi, dnes je so zverou každý deň Čítajte 

Tretím vojakom Československého armádneho zboru, ktorý tu zahynul počas oslobodzovania prihraničných obcí v roku 1945, bol Andrej Rabčan. Tí, čo terén lepšie poznajú hovoria, že ešte dodnes sú rozpoznateľné guľometné hniezda.

Život a smrť, udalosti, ktoré si pamätajú už len oči lesov. To všetko sa tu, v horskom vzduchu spája s našou mysľou prostredníctvom krížov, vysokých, vrazených do zeme a rastúcich až kamsi do neba.

Na Stratenci je aj malá rozhľadnička, i prístrešok, no obe sú momentálne v nedobrom stave, na rozhľadňu už sa nedá ani vyliezť. A tak sa učupte, hoc i k pamätníku a popaste si oči výhľadmi na „sedmero hor“.