(zdroj: redakcia)ZÁKOPČIE. Natália nás odviezla z Dlhej nad Kysucou až na Zákopčie, kde sme pôvodne mali dôjsť z Jakubovského vrchu. Párkrát po ceste zaznel návrh, či by nás radšej nemala zaviezť už rovno domov. Koleno som totiž mala beznádejne drevené. Pôvodný tip bol, že ak sa niekto bude musieť šetriť, bude to Dominika, pretože ako športovkyňa mala s kolenom problémy. Žiaľ, kým športové kolená držali pokope, nešportové nie.
Nakoniec sme sa na Zákopčí rozhodli prespať dúfajúc, že sa do rána stane zázrak. A nestal sa. Koleno pri schádzaní schodmi aj na ďalší deň, náš tretí vychádzkový, riadne pichalo. Zo zvláštnych dôvodov mu ale stúpanie nerobilo až také problémy.
Kysucká hrebeňovka: Na rozprávkových chodníkoch Čítajte Mínus štyri kilometre a zmena plánu
Pôvodne sme sa na tretí deň mali zo Zákopčia vrátiť na hrebeň – Jakubovský vrch a odtiaľ cez Petránky na Marťákov kopec. Vedeli sme však, že zo Zákopčia U Rulcov si trasu skrátime na Marťákov kopec a odtiaľ sme trasu na Husárik poznali.
Zrodil sa teda záložný plán ako na tretí deň a s troma kolenami predsa len zakončiť kysuckú hrebeňovku podľa plánu na Husáriku. Aj keby nám chýbali zhruba štyri kilometre po hrebeni z Jakubovského vrchu po Petránky.
Začiatok na Bumbálke verzus koniec na HusárikuDo kopca sa to s kolenom dalo vydržať, takže sme predpokladali, že stúpanie zo Zákopčia U Rulcov na Petránky zvládneme. Od rozhľadne na Marťákovom kopci po Husárik je trasa zväčša klesavá, mierne klesavá, občas jemný kopček. To sme takisto predpokladali, že by sme s pomocou božou mohli odkráčať bez horskej záchrannej služby (O tom sa nežartuje!).
Kysucká hrebeňovka: ako vznikol nápad?
Redaktorka MY Kysuckých novín Magdaléna Paluchová a redaktorka týždenníka KYSUCE Dominika Mariňáková sa na podporu turizmu na Kysuciach vydali na trojdňovú púť naprieč našimi horami. Počas koronakrízy, keď spolu brázdili domáce turistické trasy, si položartom sľúbili, že prejdú z Makova – Bumbálky na Husárik. S každým prejdeným kilometrom im sánka padala z krásy kysuckých hôr a nápad prejsť do Čadce po hrebeni naberal reálne kontúry. Naplánovali si teda viac ako päťdesiatkilometrovú trasu. Prvý deň plánovali prejsť okolo 26 kilometrov z Bumbálky na Semeteš, tam prenocovať. Druhý deň sa mali vydať zo Semeteša na Zákopčie, nocovať tam a tretí deň nali zakončiť zo Zákopčia na Husárik. Na tom by nebolo nič, keby jedna nebola kaviarenskou povaľačkou a druhá športovkyňou. Ako prežili spolu tri dni v horách? A prešli plánovaný úsek?
Pred štartom bolo treba ešte vymyslieť, ako sa dostať z Polievkov do Rulcov bez toho, aby sme nemuseli čakať hodinu na autobus, či kráčať po asfalte.
Mali sme v čírej pamäti, ako zle sme urobili, keď sme nestopli jediné auto, ktoré šlo od osady Gregušovci smerom do Melocíka v prvý deň, keď nás naháňalo. Preto, keď sa objavilo U Polievkov auto, akčná Dominika nezaváhala. Natrafili sme sa pani poľovníčku, ktorá nám ochotne pomohla. Vyzbrojila nás radami ohľadne trasy; niet divu, pohybovať sme sa mali v jej revíri.
