Marek Teplan začal s futbalom v jeho ôsmich rokoch v Čadci, neskôr popritom chodieval na tréningy do MŠK Žiliny spolu s bratom Jurajom.
V roku 2017 sa osemnásťročný brankár upísal žilinskému klubu natrvalo a prešiel v ňom od žiackeho tímu až po „béčko“ v druhej slovenskej lige. V nej si odbil súťažnú premiéru v poslednom zápase sezóny 2019/20 proti Skalici (0:1).
Marek s bratom mali k futbalu veľmi blízko odmala, keďže aj ich otec aktívne hrával v regionálnej súťaži. Ako si na toto obdobie spomína a čo by chcel v športe dosiahnuť, povedal v rozhovore pre MY Kysucké noviny.
Trpezlivosť sa mu vyplatila
Ako si prežíval tvoju súťažnú premiéru medzi mužmi?
V prvom rade by som sa chcel poďakovať klubu a aj trénerom za to, že som dostal takú príležitosť. Snažil som sa užívať si zápas od prvej minúty, hoci zo začiatku tam bola malá nervozita.
Bol si spokojný so svojím výkonom?
Spokojný som určite nebol už len z toho dôvodu, že sme prehrali. Vždy to môže byť lepšie a stále sa dá v niečom zlepšovať.
Kedy si sa dozvedel, že budeš chytať?
Vedel som to už dopredu, tréneri ma na to pripravovali.

Urobil si pred tým zápasom niečo, čo by ti prinieslo šťastie?
Nemám žiadne predzápasové rituály a iné to nebolo ani pred týmto duelom.
Dostal si od trénerov spätnú väzbu ohľadom tvojho výkonu?
Nie, bol to posledný zápas sezóny a odvtedy máme voľno.
Nedúfal si, že by si mohol dostať šancu skôr ako v samom závere ročníka?
Trpezlivo som čakal na svoju šancu a tá prišla v poslednom zápase. Som za ňu veľmi vďačný.
Aké sú tvoje vyhliadky pred novou sezónou? Budeš chytávať pravidelne v žilinskom „béčku“?
Uvidíme, konkurencia je veľká. Určite by som sa chcel udržať v tréningovom procese s mužským tímom.
V MŠK Žilina pôsobíš už mnoho rokov. Je tvojím cieľom chytať zaň v najvyššej súťaži?
Určite áno. Snom každého mladého hráča je hrať za A tím v najvyššej slovenskej súťaži.