Priznám sa, o včelách viem pramálo. Môj vzťah k tomuto hmyzu je veľmi jednoduchý. Okrem toho, že si ich predstavujem ako nejakú továreň na med, občas sa snažím ujsť pred ich bodnutím.
Keď som začal hľadať informácie na internete, vo viacerých článkoch som sa dočítal, že ak zahynie posledná včela, ľudstvu ostanú len štyri roky života. Presne tak, len štyri!
Či je to naozaj pravda, neviem. Od koho iného zistiť informácie, ak nie od včelárov. To bol presne môj dôvod, prečo som zavítal do včelnice v Povine.
Chýba sedliacky rozum
„Na čo sú nám včely? To je vždy moja prvá otázka, keď zavítam na nejakú prednášku alebo besiedku k deťom do školy,“ hovorí mi na úvod Miloš Belan, predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu včelárov v Kysuckom Novom Meste.
Ročne previezla 81-tisíc ton dreva, dnes je terčom zvedavých návštevníkov Čítajte Odpovedám, na opeľovanie kvetov a ďalej už len ticho počúvam, občas kladiem ďalšie otázky, ktoré ma zaujímajú.
Faktom je, že včelárov a včiel je menej. Dôvodov je viacero. „Podľa výskumu anglických vedcov nie je práca včelára odmenená ani dvomi eurami za hodinu. Zároveň však včielky robia prospešnú prácu, ktorej hodnota je štyri až šesť eur na hodinu. Robia ju nepretržite a pre celú spoločnosť, čo si tu na Slovensku málokto uvedomuje,“ tvrdí Belan.
Problémom sú aj pesticídy a jednoducho fakt, že v hospodárení ideme na výkony a prestali sme sa riadiť sedliackym rozumom.
„Chýba samozásobiteľnosť dedín. Kedysi sa úplne inak hospodárilo.
