Ľuboš Berešík má pätnásťročné trénerské skúsenosti, zväčša so žilinskou mládežou. Pod jeho vedením hrávali v nižších kategóriách viacerí členovia súčasného A tímu MŠK Žilina a ďalší odchovanci, ktorí pôsobia v iných špičkových kluboch. Podieľal sa aj na futbalovej výchove niekoľkých slovenských reprezentantov.
Bývalý aktívny futbalista bude v sezóne 2020/21 premiérovo hlavným trénerom mužského tímu po tom, ako prebral treťoligový Tatran Krásno len dva týždne pred súťažou. Štyridsaťročný rodák z Radole nám porozprával o svojej bohatej kariére aj o tom, ako by sa podľa neho malo pracovať so začínajúcimi futbalistami.
Z vojenčiny na trénerskú školu
Ako sa ste sa dostali k trénovaniu?
Študoval som trénerstvo na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a popritom som trénoval vo Venglošovej akadémii. Prvý rok to bolo ako odborná prax a potom som sám začal s trénovaním. Pôsobil som tam ešte rok po ukončení školy. Potom som sa vrátil domov na Kysuce a začal som trénovať v Žiline (MŠK Žilina a Akadémia Juventus Žilina). Bol som tam od roku 2007 alebo 2008 prakticky až do tohto roka. Medzitým som pracoval dva roky v českom Frýdku-Místku.
Kedy prišiel ten prvotný impulz, že sa chcete venovať trénerstvu?
Asi keď som bol na vojenskej službe v Malackách, tak som si povedal, že skúsim trénovanie. Vtedy som bol ešte aktívny hráč.
Išli ste študovať trénerstvo s tým zámerom, že si ním chcete zarábať na živobytie?
Na tréningy cestoval vlakom. Marek Teplan sa chce futbalom živiť Čítajte Trénerský chlebík je u nás veľmi náročný. V profesionálnom futbale môžete byť tri mesiace alebo aj tri roky, ale nevydaria sa vám nejaké zápasy a idete preč. Nedá sa povedať, že by som sa živil len trénovaním. To u mňa platilo len tri roky v Žiline a dva vo Frýdku-Místku. Inak som to robil vždy popri zamestnaní. Je to náročná práca. Človek musí mať nejakú istotu a keď má vlastnú rodinu a ďalšie povinnosti (napríklad úver), tak sa nedá spoliehať len na futbal. Trénerov na Slovensku je veľmi veľa a nie všetci sa môžu živiť futbalom, takže pokiaľ je to možné, je dobré mať aj stále zamestnanie. Vo Venglošovej akadémii sme mali športové triedy na základnej škole, tam sme aj učil. Aj v Žiline je to tak, že tréneri zároveň učia na školách športovú prípravu a telesnú výchovu. Treba sa pozrieť, koľko trénerov na Slovensku je nezamestnaných.
Kde ste celkovo začali s futbalom?
Začínal som v Kysuckom Novom Meste, kde som hrával do staršieho dorastu. Keď ma vytiahli do mužského tímu, prestúpil som do Žiliny. Tam som bol v doraste a potom rok v B-mužstve MŠK. Po nástupe na vysokú školu som hrával za Rapid Ružinov a FK Lamač Bratislava a ešte pol roka vo Venglošovej akadémii, ale to už bolo popri trénovaní.
Kedy ste sa rozhodli pre návrat do Žiliny?
Po troch rokoch vo Venglošovej akadémii sme sa dohodli s vtedajšou priateľkou, teraz už manželkou, že sa vrátime domov a začnem trénovať v Žiline. Najskôr som trénoval prípravky, potom som prešiel do Akadémie Juventus Žilina a neskôr som sa vrátil do MŠK. Bol som koordinátor mládeže a popritom som bol asistentom trénera Miroslava Nemca v doraste a v B mužstve. Keď som skončil v Žiline, tak som išiel do Frýdku-Místku, kde som bol asistentom Mikuláša Radványiho.
