Andrej Chupáň futbalovo vyrastal v obci Turie, kde bol lídrom miestneho futbalového tímu. Každoročne patril medzi najlepších strelcov súťaže, aj keď jeho tím obsadzoval posledné miesta v ligovej tabuľke.
Skromný krídelník si vyskúšal prvú ligu v Senici a Ružomberku. Svojím odhodlaním je inšpiráciou pre mnohých. Aj navzdory ťažkej životnej skúške sa nevzdal a stále tvrdo pracuje, aby si splnil to, po čom túži odmala. Aktuálne hráva za MŠK Kysucké Nové Mesto vo štvrtej mužskej lige.
Ako sa mu zo dňa na deň zmenil život a ako sa mu podarilo vrátiť späť k súťažnému futbalu?
Aké boli tvoje futbalové začiatky?
S futbalom som začínal ako sedemročný u nás v dedinke Turie. Priviedol ma k nemu môj otec, aj keď jeho príliš futbal nezaujímal. Takže mojou najväčšou oporou sa stal môj starý otec, ktorý ma podporuje doteraz.
V Turí si bol až do 15-tich rokov. Strieľal si veľa gólov a bol si najlepším strelcom súťaže. Potom tvoja kariéra začala rýchlo napredovať...
Najprv som bol na skúške v MŠK Žilina, kde mi povedali, že pre mňa nemajú miesto. Starších žiakov som teda dokončil v Turí. Potom som dostal ponuku z Tepličky nad Váhom, čo bol pre mňa veľký posun, pretože som šiel z tretej žiackej do druhej dorasteneckej súťaže. Po polsezóne v Tepličke ma oslovila Senica.
V Senici sa ti taktiež darilo, pôsobil si tam sezónu a pol. Potom tvoje kroky smerovali do MFK Ružomberok. Ako si sa vtedy cítil?
Bol to pre mňa opäť posun vyššie. Postupne som si vydrel miesto v základnej zostave a herne sa mi veľmi darilo. Cítil som sa fantasticky.
Vnímal si nejaké rozdiely medzi Senicou a Ružomberkom?
V tréningovom procese som rozdiel nevidel. Bol však v tom, že so Senicou sme sa držali v druhej polovici tabuľky, kým s Ružomberkom sme hrali o titul.
Po roku v Ružomberku nastala tragická udalosť, ktorá ťa na dlhú dobu vyradila z hry. Prezradíš o tom viac?
