HORNÝ VADIČOV/ LIPTOV. Pozorovanie medveďov môže niekomu znieť ako extrémny šport, ktorý skúsite len raz.
Kysučan Radovan Haluza však chodí naše najväčšie šelmy aktívne pozorovať už dva roky, dekóduje ich jazyk a o správaní a reakciách medveďov začal natáčať aj videá.
Robí to preto, aby ľuďom ukázal, ako sa správne správať v lese, ako sa vyhnúť stretu s medveďom a že tento chránený tvor je často démonizovaný a ľudia sa boja „medvedích“ mýtov. Za dva roky zažil 53 stretov s medveďom a kvôli nim v prírode strávil 371 nocí.
Zlákala ho divočina
Do lesa začal chodiť ešte ako tínedžer, no zotmenie bolo signálom, že sa má vrátiť domov. Postupne však stratil strach z prírody, pochopil, že zver je aktívna najmä v noci.
Rešpekt z prírody mu však ostal. Práve rešpekt a akýsi adrenalín ho púta aj k medveďovi hnedému.
„Môj ujo bol poľovník, k pozorovaniu prírody ma začal viesť on, keď som bol dieťa. Neskôr som začal zver pozorovať sám, ale medveďov som sa vždy bál. Až do štrnástich rokov, kedy som prvýkrát videl medvedicu s mláďaťom. „Pestún“, čo je staršie mláďa, ktoré už medvedica od seba odháňa, mi vtedy prešiel priamo popod posed. Bolo to niečím iné. Ostatné zvieratá ma po čase prestali tak uchvacovať, ale medveď sa stal pre mňa nesmierne zaujímavý,“ vysvetľuje Radovan Haluza svoju zvláštnu záľubu.
Kvôli pol minúte strávi v lese celé dni
Radovan hovorí, že pred pár rokmi sa dalo pozorovať medvede aj na Kysuciach, hľadať ich dnes je však ako hľadať ihlu v kope sena. Naopak, na Liptove je medveďov neuveriteľne veľa.

„Medvede prechádzajú a zdržujú sa tam, kde je potrava. Na Liptove, na úseku dlhom ako tri futbalové ihriská je aj 17 medveďov.
„V kukuričnom poli na Liptove sme na vlastné oči napočítali 38 medveďov. Kukurica je pre tieto zvieratá obrovským lákadlom,“ vysvetľuje Kysučan.
Liptov či Tatry sa preto stávajú jeho častým miestom pozorovania.
Pri pozorovaní si Radovan vyberá miesto, kde má široký rozhľad okolo seba. Keď zazrie medveďa, snaží sa k nemu dostať bližšie, ale tak, aby nebol po vetre.