Film odpremiérovali v čadčianskom kultúrnom dome 4. septembra.
Kysuce ich inšpirujú inak, ako heligónkou a krojom. V ich filmoch nájdete domovinu, ale trpkú. No zároveň v nich tento kraj, malebný a drsný, podnecuje magický realizmus, ktorý do filmu chcú dostať. Filmovo ich inšpiruje totiž aj Juraj Jakubisko.
Kristián Grupač a Andrej Dlabáč, študenti filmovej fakulty, sa doma dostali do povedomia filmom Krásna, ktorým sondovali dušu laznického obyvateľa nášho inak ľúbezného kraja. Príroda idylická, ale život ťažký. So všetkým, čo k tomu patrí. Ťažký neláskou, prácou, nenaplnením. Film natočili aj s hercami ochotníckeho Divadelného súboru Jána Palárika.
Natočili snímku z kysuckých lazov: Slováci vedia snívať, vidieť svet inak ako sociálnou drámou Čítajte Odvtedy sa stalo dobrým pravidlom, že keď natočia nový film, prídu ho najprv ukázať domov. Čo nie je až taký ľahký chlebík, pretože Grupač a Dlabáč nerobia blockustery, teda nemajú plné sály. Aspoň nie doma a aspoň zatiaľ nie. (Až na výnimku filmu Krásna, kedy sála praskala vo švíkoch). Robia filmy iné, ktorými, ako sami hovoria, posúvajú filmovú reč. Neznamená to však, že filmy sú pre náročnejšieho diváka. Niekto by to tak povedal. My nie.
Treba prísť, nič nečakať, mať otvorenú myseľ a byť pripravený vnímať. Otvoriť vnemy i absurdnu, symbolom, filmovej gradácii. Byť divákom, nechať, aby si autori vaše myslenie pohadzovali. Grupač réžiou a Dlabáč kamerou vám totiž nenaservírujú všetko na dezertnom tanieriku. Nehaňte nielen filmových tvorcov, že vás nútia rozmýšľať.
Starší film z ich produkcie, ktorý natáčali v krčme U Šimka na Kysuciach
