
Vo svojej ambulancii pôsobí šiesty rok. Ošetroval medvieďa, bobra, vydry či rysa, a hovorí, že jeho práca je neustále štúdium.
Čo sa v rozhovore dozviete?
- dá sa predchádzať otrave u zvierat?
- spolupracuje s ochranármi, pri akých bizarných prípadoch bol?
- ako sa vyvíjal prípad rozkladajúceho sa medveďa v klubinskom potoku?
- má zverolekár pud sebazáchovy? Konzumuje mäso?
Ako vyzerá bežný deň zverolekára?
Bežný deň neexistuje. Akútni pacienti majú, samozrejme, prednosť. Ordinujem, mám v čakárni pacientov, ale do toho príde prípad, ktorý potrebuje operáciu, musím si preorganizovať čas, pripraviť nástroje, operačné pole. Stalo sa tak aj nedávno, keď som musel operovať fenku so zapálenou maternicou.
Ako sa prejaví zápal maternice u psa?
To nám práve sťažuje prácu, že každá choroba má viaceré príznaky. Nie všetky musia byť prítomné. Nemusia sa všetky prejaviť, a u viacerých chorôb môžu byť podobné. Je rozdiel symptóm a syndróm. Syndróm je skupina symptómov. Symptóm môže byť kašeľ alebo krv v moči.

Všetky príznaky niečo signalizujú, diagnózu treba správne vyhodnotiť aby sa nastavila čo najúčinnejšia liečba. Robia sa klinické vyšetrenia a podrobnejšie vyšetrenia, buď sa odošle na rozbor krv – tá mi ukáže biochemické či hematologické parametre. Alebo vyšetrím moč. Mám tu refraktometer, zistím hustotu, čo mi napovie o stave obličiek. Keď treba, robím ultrasonografické vyšetrenie a tak ďalej.
“Človek okrem medicíny musí ovládať mnohé veci, vedieť uväzovať uzly, zlaňovať, používať zdviháky, vyťahovať prasa zo žumpy dá zabrať. Musím vedieť, či sa mi nepreborí kôň, keď zapadne v potoku, ktorá krokva udrží kravu, keď ju vyťahujem pri paréze
„
Aká je vaša pracovná doba?
Je to rôzne, v ambulancii som od deviatej do piatej, potom chodím ešte do terénu, keď mám na ďalší deň ťažšiu operáciu, musím byť v ambulancii už o piatej ráno. Je to veľmi náročná práca časovo, fyzicky i psychicky, no je to aj práca pestrá, mám v kuratele veľa druhov zvierat, stretávam rôznych ľudí... Terénne mám záber na Kysuciach, celom Považí, chodím aj na Oravu, časť Liptova, až po Česky Tešín. V podstate cez tretinu Slovenska. Pod Fatrou sa starám o jeden chov rýb. Sú tam pstruhy dúhové i potočné, hlavátky a sivone.
Čo zahŕňa starostlivosť o chov rýb?
Odoberám vzorky, dozerám na chov, kontrolujem, čím ryby kŕmia a ako rastú. Ak dôjde k nejakému problému, musím prepočítať percentuálny stav násad, koľko krmiva ryby dostávajú a robí sa takzvaná premedikovaná kŕmna dávka- ak teda prijímajú krmivo- inak ponorné kúpele. Kontroluje sa aj koľko biomasy je v rybníku, pretože ryby majú určité nároky aj na kyslík. Musia mať dodržané fyzikálne parametre pre život. Hovorí sa tomu Welfare- čiže fyzická a z toho vyplývajúca psychická pohoda zvierat. Každý živočíšny druh potrebuje iné podmienky- čo súvisí s jeho životným priestorom, anatómiou, potravou, a inými špecifickými nárokmi.

Stáva sa, že natrafíte na zneužívanie chovov, zlé podmienky chovu?
Stáva sa to, sú to nepríjemné, no individuálne zistenia. Stáva sa napríklad, že nechajú kravu rodiť päť dní bez pomoci. Potom ide o prípady týrania, no oveľa častejšie sa zaoberám otravami. Jedinec sa zviera v kŕčoch, páli ho celé telo, je to hrozný pohľad. Lieky sú silné a zaberú, no len pokiaľ prídu včas.
Ako dochádza k otravám?
Niečo sa stane z nedbanlivosti, niečo zámerne, niečo je v životnom prostredí. Situácie sú tak zložité a individuálne, že niekedy sa im nedá predísť. Intoxikácie môžu byť od otráv tlačiarenskou čerňou, jedovatými rastlinami aj izbovými, ťažkými kovmi, chemikáliami....
Niekedy za to ľudia nemôžu, mal som prípady papagájov, ktoré priotrávila teflónová panvica. Pre exotické vtáky sú spaliny z teflónu toxické, to však laici nemajú odkiaľ vedieť.