Po ich práci sa dopytujú hudobníci i za hranicami. Emil Jelinek hovorí, ako vyrobil prvú heligónku a ako sa rodí tento nástroj pod ich rukami dnes.
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Pracoval ako ekonóm, strojár, dokonca riaditeľ stavebnej firmy. Posledných desať rokov vyrába na Kysuciach heligónky a v dielni rodinné remeslo odovzdáva ďalšiemu pokoleniu – synovi i dcére. Emil Jelinek má výrobu, akej na Slovensku niet páru.
Jeho manželka, Jarka Jelinková, je známa svojou výučbou na tento zvučný nástroj a vystúpenia jej malých zverencov sú známe po celých Kysuciach, ba aj za hranicami Kysúc.
Tušíte dobre, manželov spojila hudba. No nebola to celkom hra na heligónke. Jelinkovci študovali na rovnakej škole, dokonca hrali v spoločnej kapele. Manžel Emil však na heligónku aktívne nehrá, vie ju predviesť zákazníkovi, no ako sám hovorí, každý, nech robí to, v čom je dobrý. „Niekto vie hrať, ja vyrábať.“
Remeslo od svokra
„Manželkin otec, pán Filip Ševčík, robil servis akordeónov pre Slovenskú republiku. Venoval sa tomu celý život. Uňho som sa zasvätil do opráv akordeónov a heligóniek. On mi dal tú úplne prvú školu,“ začína svoje rozprávanie Emil Jelinek.
Následne dlhé roky robil opravy akordeónov popri inom zamestnaní. „Vo firme, kde som posledne pracoval, sa to schyľovalo ku koncu a musel som sa z jedného dňa na druhý rozhodnúť, čo budem robiť. Investoval som všetky financie do strojov, zatvoril som sa na dlhé mesiace do garáže a skúsil som zostrojiť svoju prvú heligónku. Po troch mesiacoch, keď bola hotová, som si myslel, že to je to najlepšie, čo som mohol vyrobiť,“ spomína výrobca na začiatky.
Emil Jelinek v dielni (zdroj: MAGDALÉNA PALUCHOVÁ)Prvá je prvá, tá ostane navždy výnimočná. No postupne prichádzal na to, že má nedostatky a tie začal odstraňovať. Prvá heligónka sa však navždy uchová a ako hovorí jej autor, poputuje pravdepodobne do vitrínky ako spomienkový kus.
Zásadný obrat
Emil Jelinek cítil, že zostrojovať heligónku podľa, takzvaného, starého systému nebolo ono. Mechaniky neboli také, ako si predstavoval, „nechodili“ tak ľahúčko. No čo bolo hlavné, ani zvuk nebol taký, aký chcel, aby heligónka mala. „Vtedy som náhodou vycestoval do Talianska a iných kútov Európy, získal som kontakty na tamojších výrobcov. Stretol som fantastických ľudí, ktorí ma posunuli iným smerom, akým som chcel ísť.“
