"Je to strašné," hovorili miestni obyvatelia, ktorí sa dozvedeli
o ďalšej tragédii. Pred desiatimi rokmi v turzovskom rybníku zahynuli dve sestry z Turzovky, teraz ich synovec.
Mária mala v tom čase 25 rokov, jej sestra Veronika 23. Bolo horúco a ony sa išli 11. júla 1995 okúpať. Podľa očitých svedkov prišla búrka s blýskavicou a ich blesk zasiahol priamo vo vode. Už im nebolo pomoci. Ich synovec, 15- ročný Dušan, v rybníku, situovanom kúsok ďalej, prišiel o život tento rok 28. mája. Prečo skočil do rybníka, nevedno. Chlapčenský špás? Zrejme. Hasiči, ktorých sme oslovili, povedali, že mal oblečené takzvané "kapsáče". Nešlo teda o klasické kúpanie v plavkách. Jeho kamaráti po tom, ako zistili, že sa topí, mu vraj išli na pomoc s konárom. Nepochodili. Veliteľ zásahu Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Čadci Jozef Legerský pre Kysucké noviny uviedol, že potom, ako prišli na miesto tragédie, boli očitými svedkami len deti, ktoré predchádzajúcu udalosť videli z diaľky. Dušanovi kamaráti vraj dostali šok a z miesta činu odišli. Bol tam ešte muž, ktorý dobehol na krik detí a snažil sa takisto chlapcovi pomôcť, no žiaľ, nedarilo sa mu. Ponoril sa, no vodné rastlinstvo v rybníku mu znemožnilo vytiahnuť telo. Také isté problémy mali aj čadčianski a turzovskí hasiči.
Tí si napokon privolali na pomoc troch členov Hasičskej záchrannej brigády - potápačov zo Žiliny a ďalších piatich potápačov z Martina. "Nevedeli sme presne, kde sa to stalo. Svedkovia ukazovali na miesto, no tam nám záchranné práce sťažovalo to, že lokalita bola zarastená vodným rastlinstvom. Aj preto sme na pomoc vzápätí zavolali spomínaných potápačov. Títo zhruba po pätnástich minútach utopeného našli. Po vytiahnutí začal lekár rýchlej záchrannej služby s resuscitáciou. Po zhruba 30 - 40 minútach oživovanie ukončil s tým, že sa už chlapcovi, ktorý bol vo vode pravdepodobne hodinu až hodinu a pol, nedá pomôcť," povedal J. Legerský. Podľa jeho informácie na miestach, kde sa utopil, dosahovala voda asi trojmetrovú výšku. K brehu mu zostávalo doplávať asi štyri metre.
Dušan bol nielen dobrý syn, tiež žiak základnej školy. Bez skúšok ho prijali na strednú školu. Už neokúsi študentský život. Namiesto snívania o krásnom živote za lavicou bude snívať svoj večný sen na turzovskom cintoríne. Pochovali ho l. júna. V deň, keď na svete oslavovali svoj sviatok všetky deti.
Autor: I. Hažíková
