A muži si navyše slastne povzdychnú - to tak mať doma! Neľakajte sa, tak výnimočne dobre asi žiadna sedemdesiatnička nevyzerá. Príroda sa totiž nedá dobehnúť, ale technika áno. Plastika očí či silikónové prsia je oveľa riskantnejšia ako rekonštrukcia reflektorov či nárazníkov. V úvode som totiž nehovorila o ľuďoch, ale o veteránoch. Na rozdiel od nás ľudí autám roky na kráse neuberajú. Naopak, čím sú staršie, tým sú príťažlivejšie, drahšie a žiadanejšie. Svoje o tom vie Ladislav Dlhopolček, ktorý sa im venuje už takmer 10 rokov.
O jeho ušľachtilej záľube sme už písali, no bolo nám jasné, že sa nebude chodiť pozerať na svojich nablýskaných krásavcov a zberateľská túžba ho poženie za ďalšími trofejami.
"Prvú sme šiesti kamaráti zrekonštruovali hasičku - Škodu 505 Laurin a Klement. Bola v zlom stave, našli sme ju pri plote v hasičskej škole v Považskom Chlmci pri Žiline. Rok nám to trvalo, teraz je vystavená v hasičskej zbrojnici. Druhé auto som robil ja so synom a zaťom. Je to zelený Walter junior z roku 1933." V garáži stoja aj dve dámy. Vzbudzujú úctu a obdiv. Jednou je najmenšia pragovka - Praga baby limuzína z roku 1935 a Praga baby roadster z toho istého roku. Všetky boli v dezolátnom stave - v podstate len v podobe zhrdzavenej karosérie. To, čo z nich Ladislav Dlhopolček dokázal vyčarovať, je vskutku obdivuhodné. Môžete to stokrát počuť či čítať, stačí raz vidieť. V ďalšej garáži oddychuje 4-valcový nákladiačik Praga Alfa z roku 1924. Kúpil ho v Zlíne a dorábal na etapy.
Chýbalo naň mnoho vecí, v podstate priviezol len šasi a prednú nápravu, no v pragováckom múzeu kúpil potrebnú dokumentáciu a "operácia" mohla začať. Záľuba Ladislava Dlhopolčeka si vyžaduje mnoho času. Odkedy je na dôchodku, môže sa jej venovať viac. "Som tu celý deň, okrem obeda, spánku a nejakej kávy počas dňa. Som ako z toho vtipu. Poznáte ho? Viete, aký je rozdiel medzi Francúzom a Slovákom? Francúz si dá ráno dve vajcia do skla, vypije kávu, oblečie sa a ide do roboty. A Slovák? Dá si dva rožky, vypije čaj, hodí dve vajcia do monteriek a ide do roboty. A to je môj prípad. Toto je moja robota, som tu každý deň," vtipkuje L. Dlhopolček. Teraz sa hrá, ako sám hovorí, s Walterom bijou z roku 1931. Začal v jeseni a počíta, že by mohol skončiť tak o dva roky, má spolovice dokončený podvozok.
To, čo skrývajú jeho garáže, sú skutočné skvosty. Ukazuje ich na pravidelných súťažiach a prehliadkach. Vždy keď vyjdu na cesty, akoby sa na ne vrátila minulosť.
