Slovenský reprezentant a vicemajster sveta v naturálnej kulturistike Ladislav Litva si pod pojmom Športujúce Kysuce predstavuje masu ľudí, ktorá každý deň športuje. Keď sa ambasádor projektu rozhovoril o tom, aké boli jeho športové začiatky, čo ho ženie vpred a aké mal pocity pri prvom titule majstra Slovenska, spomínal veľmi často priamu úmeru vplyvu pohybovej aktivity na zdravie človeka a kvalitu jeho života.
Kto a kedy vás priviedol k športu a športovaniu?
K športu ma priviedli moji rodičia vo veľmi mladom veku. Im vďačím za to, že som športovec. Začínal som ako futbalista.

Mysleli ste už vtedy na to, že budete úspešný športovec?
Keď som hrával futbal, tak už ako dieťa som myslel na to, že budem najlepší futbalista na svete. Za tým som si šiel a preto som trénoval. Aj keď sa to už vyvinulo inak, že som s futbalom skončil a začal s kulturistikou, tak myšlienka „byť najlepší“ vo mne ostala.
Spomeniete si ešte na svoje pocity pri prvom zisku titulu majstra Slovenska?
Bol to veľmi príjemný pocit. Užíval som si to. Až som si to pomaly neuvedomoval, lebo zapáčiť sa na kulturistickej súťaži v tej tvrdej konkurencií, aká bola, nie je také jednoduché.
Je športovanie cesta pre každého?
Myslím si, že áno. Nehľadiac na to, že ide o športovca vrcholového alebo rekreačného. Osobne si neviem predstaviť život bez akéhokoľvek pohybu na dennej báze. Kulturistika, bežky, veslovanie, hokej... Je to úplne jedno, čo robíte pre seba, telo to potrebuje. Bežne hovorím svojim klientom vo fitness, že aj pri kopaní zemiakov môžu zhodiť kilo, dve, len musí kopať v nejakom tempe. Pre človeka je najhoršie nič nerobiť, nehýbať sa. Vyvarujte sa tomu.
Kedy sa stala športová príprava aj vaším životným štýlom?
Životným štýlom sa to stalo po dovŕšení dospelosti, keď nastal výber, s ktorými aktivitami treba skončiť a ktoré človek bude robiť naďalej. My sme to v mladosti veľmi neriešili, či išlo o životný štýl alebo niečo iné. V tej dospelosti sa to stalo úplným životným štýlom. Vybral som si.
Aký je váš denný režim dnes?
Raňajky mávam pred siedmou, záleží na tom, kedy začínam tréningy s klientmi. Tie bývajú väčšinou do obeda. Samozrejme si ešte medzi tým dám ako kulturista desiatu. Obed býva približne o dvanástej. Nasledujú opäť tréningy s klientmi. Keď mám voľnejšie, venujem sa podnikaniu v oblasti stavebníctva, zväčša do večera. Potom cvičím ja svoj tréning. Končievam okolo desiatej hodiny večer. Večera, príprava jedla na ďalší deň. Väčšinou zdravšie jedlo. Ryža, zemiaky, ryby, kuracie prsia, morčacie mäso, vajíčka, zelenina, orechy. Samé dobré veci.
Ako vyzerá podľa vás aktívny život?
Keby som mohol niekomu poradiť, ako aktívne žiť, tak by som povedal, nech robí to, čo ho baví. Nemusí ísť cestou kulturistu akou idem ja. To od nikoho nežiadam. Jednoducho nech robí to, čo ho napĺňa a z čoho má prospech jeho telo. Nech je to turistika, fitness, bicyklovanie a podobne. Čo si kto vyberie.

Čo si predstavíte, keď sa povie Športujúce Kysuce?
Masa ľudí, ktorá vybehne ráno von a cvičí, robí pohybovú aktivitu. Kto nemôže ráno, vybehne na obed alebo večer, ale jednoducho pre seba urobí niečo dobré, hýbe sa a cvičí. To si predstavujem, keď sa povie Športujúce Kysuce.
Ako vnímate projekt Európsky týždeň športu?
Tento projekt ma zaujal hlavne tým, že môže mnoho ľudí nabádať k tomu, aby sa viac hýbali. Páči sa mi to prepojenie s kysuckým projektom a pokiaľ pomôžem aspoň jednému človeku prísť a pravidelne sa začať hýbať, budem nadšený.
Máte motto pre svojich zverencov?
Keď nemôžeš, tak môžeš ešte raz toľko. Napadá mi to, keď trénujem s klientom a on sa mi posťažuje, že už nemôže. Keď sa ho opýtam, či nemôže prvýkrát a on povie áno, tak mu poviem, že môže ešte raz toľko ako doposiaľ. Väčšinou sú ľudia sami zo seba prekvapení, koľko energie ešte v sebe majú napriek tomu, že prišla myšlienka o tom, ako už nemôžu. Vtedy sa veľmi teším.