Do Slovana prestúpil za lopty, zarábal ako robotník

S futbalom začal v rodnom Krásne nad Kysucou, kde hrával do dorastu. Už v 17 rokoch prestúpil do Slovana Bratislava, kde napokon odohral celý zvyšok kariéry. Stal sa klubovým rekordérom s piatimi majstrovskými titulmi, pričom jeden bol federálny a štyri slovenské. V drese „belasých“ absolvoval za 19 sezón takmer 500 zápasov. Ako tréner ich doviedol k majstrovskému double v sezóne 2008/09.

Päťdesiatdvaročný Ladislav Pecko je v súčasnosti trénerom druholigovej Petržalky. V minulosti viedol aj Ružomberok, Prešov a slovenskú reprezentáciu do 17 rokov. Dostal sa s ňou do osemfinále majstrovstiev sveta. Má na konte jedenásť štartov za československý a šesť za slovenský národný tím. So Slovanom si zahral v Pohári európskych majstrov aj proti Realu Madrid či AC Miláno.

Ku „belasým“ za symbolickú cenu

Ako sa chlapcovi z Kysúc podarilo dostať do Slovana Bratislava?

Z Krásna som najskôr prestúpil do Dolného Kubína, kde som hral v druhej dorasteneckej lige. Slovan tam chodieval na turnaj a všimli si ma. Vybral si ma tréner a zobral si ma do Slovana.

Ako vyzeral taký prestup v tej dobe?

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Trénoval v Žiline, v Česku získal ocenenie. Juraj Teplan sníva o profesionálnom futbale Čítajte

Takisto ako dnes. Akurát ten prestup bol asi taký, že Krásno dostalo od Slovana desať lôpt. Ja som nešiel do Slovana zarábať alebo s tým, že sa chcem futbalom živiť. Keď som hral za Krásno, myslel som si, že budem popritom futbale robiť v drevárskom závode alebo inde v meste. Myšlienky o tom, že si budem zarábať futbalom, prišli až keď som prišiel do mužského tímu Slovana. To nie je ako dnes, že dostanete byt a peniaze. Ešte si hráči dávajú podmienku, aby s nimi mohla ísť frajerka. Takto sa s nami nikto nebavil, keď sme mali 18 rokov.

Ako ste si zvykali na nový život v Bratislave? Kde ste dokončili školu?

Na strednú školu som prestúpil do Bratislavy. Keď už som tam bol, tak som makal naplno. Mal som to šťastie, že si ma vybrali do A mužstva a potom už to išlo. Šesť rokov som býval priamo na štadióne, boli sme štyria v jednej izbe. Boli sme radi, že sme v Slovane a nad ničím iným sme nerozmýšľali.

Ako sa s vaším odchodom vysporiadali rodičia?

Boli hrdí, najmä otec. Mama sa bála, ale obaja boli radi. Predsa len, dostať sa do Slovana z Krásna nad Kysucou...

Odmalička vás to ťahalo k futbalu? Robili ste aj iné športy?

My sme robili všetko. Behali sme po lese, hrali sme hádzanú, basketbal, futbal. Futbal bol v každej dedine, hrávali sme ho na ulici, na močarisku. Vtedy bola iná doba. Behali ste po vonku, hrali ste futbal alebo inak športovali a nič iné vás nezaujímalo.