Nemými svedkami nazývame budovy. Prírodný amfiteáter v Skalitom si túto sezónu zapamätá. Na striedačku sa tu pre koronavírus konali a nekonali podujatia, stihol vystúpiť Desmod, no nestihli byť tradičné Goralské slávnosti. Pre pandémiu sa tu v exteriéri slúžila aj omša a posledné dva týždne sa stal provizórnym testovacím rajónom.
Mnohí iste neraz fantazírovali, že sa postavia na dosky, na ktorých sme radi videli rodáčku Vlastičku Mudríkovú, či muzikantov Capkovcov. A bolo nám dopriate. Ten víkendový výhľad z pódia by naša myseľ ale určite skonštruovať nevedela. Hore dámy a páni v skafandroch, pod pódiom čakáreň na ortieľ. Nuž, takú dobu žijeme. Nepochybne ide o časy, ktoré budú zaberať čestné miesto v obecných kronikách. Síce musíme oželieť spevy, heligónky i džavotanie s ľuďmi, no do popredia sa dostáva iná kultúra.
Chcete dobrovoľníčiť? Ďakujeme.
V stredu 28. októbra som sa zaregistrovala ako dobrovoľník na stránke ministerstva. V možnostiach, kde by som mohla pomôcť, som označila oba kysucké okresy. Jednou z možností novinára, ako informovať o udalostiach, je byť priamo ich súčasťou. Keď mi o týždeň v utorok volal príslušník armády, chcel sa iba informovať, či mám stále záujem. Mala som. Poďakoval sa, no iné inštrukcie som nedostala.
Čadca je na tom najhoršie. Príčinou sú aj pendleri a nákupy v Poľsku Čítajte Čas do plošného testovania sa skracoval a keďže tí, po ktorých bol dopyt, boli zdravotníci, usúdila som, že ochota pomáhať je i napriek vírusu veľká a stavy dobrovoľníkov sú naplnené.
Po sobotňajšej reportáži v Skalitom sa mi však možnosť opäť naskytla. V nedeľu som mohla zasadnúť za administratívny stolec.
Testovanie vzali na svoje plecia, týždeň nespali
„Tak to som rád, že ste si to prišli skúsiť,“ prehovoril na mňa starosta Jozef Cech. Bolo sedem dvadsať v nedeľu ráno, ešte som driemala a on už mal za sebou kontrolu odberného miesta a v „kancelárii usporiadateľa“, pracovne nazvanej kuchynka, bol zistiť, či nechýba občerstvenie pre odberný tím.
Hasiči a vojaci ešte behali a nosili, čo bolo treba, dámy z polície už stáli pri dverách a púšťali ľudí. Bola som pripravená zapisovať tak zbesilo, až dostanem syndróm karpálneho tunela, bola som pripravená na tlačiaci štít, na to, že sa nebudem môcť najbližších päť hodín vycikať. Nič z toho sa nestalo. Nedeľa, ako už bolo zjavné z médií, nebola vôbec hektická. No všetko vyššie uvedené si zažili zdravotníci a dobrovoľníci deň predtým.
