Ako pätnásťročný trénoval s majstrami Slovenska, po vyradení prvoligistu išiel na nočnú

Václav Poništ aktuálne pôsobí v nemeckom FC Frankonia Rastatt. Dvadsaťsedemročný rodák z dedinky Klubina, na ktorého tvári nikdy nechýba úsmev, inšpiruje svojím prístupom a tvrdou prácou mnoho brankárov. Porozprával nám o svojej kariére, v ktorej zažil už skutočne mnoho.

Aké boli vaše futbalové začiatky?

Začínal som v Krásne nad Kysucou pod vedením Mariána Ondrúšeka, ktorý ma priviedol k mladším žiakom, keď som mal jedenásť rokov.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Zanedbali mu liečbu, ledva chodil. Napriek následkom stále strieľa góly Čítajte

Spomínate si na svoj prvý zápas?

Áno, veľmi dobre. Bolo to proti Nižnej. Vyhrali sme 7:1 a z jedinej strely na bránu som dostal gól.

Chceli ste vždy stáť medzi troma žrďami? Nelákal vás iný post?

Áno, vždy. Keď som prvýkrát uvidel bránu, povedal som si, že presne toto je pozícia pre mňa. Viete ako to bolo, najväčší išiel vždy do brány. To som bol práve ja, tak mi to prischlo.

Mladších žiakov ste v Krásne preskočili a išli ste priamo ku starším. Po pol roku prišla ponuka z Ružomberka. Ako k tomu došlo?

Prišli sa pozrieť na zápas, ktorý sa mi veľmi vydaril. V zime som išiel na skúšku, ktorá takisto dopadla dobre. Žiaľ, v Ružomberku som sa veľmi nepresadil kvôli obrovskému pretlaku v mužstve. Celé to dopadlo tak, že som s Ružomberkom trénoval aj som tam chodil do školy, ale zápasy som naďalej hrával za Krásno.

O rok ste už spečatili prestup, no väčšinu času ste strávili na hosťovaní. Bolo aj napriek tomu toto obdobie pre vás dobrou skúsenosťou?

Určite áno, pretože sa môžem pochváliť, že som trénoval s majstrami Slovenska, od ktorých som sa veľa naučil. Dalo mi to veľa a rozhodne mám na čo spomínať. Troška ma mrzí, že som mal rozlietanú hlavu a boli mi prednejšie iné veci ako poriadna drina a tréningy.