Postup do prvej ligy vystrieľal spoločne s Lembakoalim, v útoku Matadoru pôsobil aj po boku Brešku či Perniša.
V Púchove zažil skvelé časy, veď v sezóne 2001/2002 útočil so spoluhráčmi na majstrovský titul.
Rozprávali sme sa so 45-ročným Jozefom Privarčákom, ktorý kedysi naháňal strach súperovým brankárom...
Pýtať sa vás budem najmä na vaše úspešné ťaženie v Púchove, tam ste zažili najkrajšie roky futbalovej kariéry. Ako sa zrodil váš prestup do Matadoru?
Na jar v roku 1999 si ma vyhliadli tréneri Jozef Šuran a Štefan Tománek, ktorí vtedy trénovali Púchov. Matador hral druhú ligu. Mal som šťastie, veď som prišiel do výborného kolektívu, s ktorým sme úspešne dotiahli boj o záchranu. V ročníku 1999/2000 sme už mali úplne iné ambície. Sny sa naplnili a Púchov sme historicky doviedli do najvyššej slovenskej súťaže.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- ako vyzerali bujaré oslavy historického postupu Púchova do Corgoň ligy
- s ktorým útočníkom z trojice Breška, Perniš, Lembakoali sa mu najlepšie hralo
- ako v tabuľke naháňali majstrovskú Žilinu
- ktorého silného súpera mali na lopate v Pohári UEFA
- kde mu dolámali členok?
Kto bol vašim najväčším rivalom v boji o vtedajšiu Corgoň ligu?
O postup sme sa bili s Novákmi, ktoré viedol Štefan Zaťko. Silným súperom bola aj Podbrezová. Mali sme aj trošku šťastíčka, no hrali sme výborný futbal a postup bol zaslúžený.
Prepísali ste históriu klubu. Oslavy asi nemali konca – kraja?
Tie boli naozaj strašne veľké. Zápas, ktorý spečatil náš postup, sme hrali v Leviciach. Vyhrali sme 3:0. Dodnes si pamätám cestu domov a následné oslavy.
