Trojnásobného majstra Slovenska asi netreba špeciálne predstavovať. Kysučan, bývalý Slovenský reprezentant a vždy usmiaty Zdeno Štrba hráva futbal pre radosť. Ako by aj nie. Futbal a šport hral a hrá hlavnú úlohu v jeho živote, vďaka čomu je aj dnes vo výbornej kondícii či nálade.
Ako sa aj v dnešnej dobe držať pri dobrom zdraví alebo akú „pikošku“ vytiahol pri spomienkach na pamätný zápas slovenskej reprezentácie z majstrovstiev sveta v Juhoafrickej republike, prezradil v rámci seriálu Športujúce Kysuce, ktorý bol súčasťou Európskeho týždňa športu.
Kto vás priviedol k futbalu a športu?

Prakticky celá moja rodina. Môj otec bol vynikajúci futbalista, takisto aj moji ďalší traja bratia, s ktorými som futbal hrával vonku na ulici. Nad niečím iným sme ani nepremýšľali. Futbal bol náš život od útleho detstva. Lenže my sme nehrávali len futbal, ale aj hokej a ďalšie športy. Celkovo šport nám veľmi učaroval od malého dieťaťa a dúfam, že športovať budem ďalšie dlhé roky.
Aké sú vaše najkrajšie športové zážitky?
Tak tých mám veľmi veľa. Keď to zoberiem odmalička, tešil som sa z každého jedného víťazstva. Či už šlo o výhru zo zápasu na ulici alebo proti kamarátom z druhej dediny. Pre mňa to bol v tom momente môj najkrajší zážitok. Každé víťazstvo sa predsa počíta. Čím som bol starší, tým viac sa to postupne menilo. Nastupovala radosť z víťazného majstrovského zápasu od žiačikov v Krásne nad Kysucou cez postup do ligy s Púchovom až po majstrovský titul v Žiline alebo postup so slovenskou reprezentáciou na majstrovstvá sveta do Juhoafrickej republiky. Víťazstvá sa hromadili, takže tých krásnych momentov a spomienok je veľmi veľa.
Spomeniete si ešte na pocity pri zisku prvého titulu majstra Slovenska?
Samozrejme, že áno. Na ten pocit nikdy nezabudnem. Bolo to neskutočné. Človek to nevie ani opísať. Tie pocity zo zápasu, keď vám chýba päť minút do konca a vy viete, že budete majstrom Slovenska už zápas pred koncom sezóny, boli neopakovateľné. Všetko z vás opadne. Endorfíny sa vyplavia, cítite obrovskú eufóriu a nadšenie, ktoré vygradovalo po záverečnom hvizde rozhodcu. Úžasné!
Aké to bolo reprezentovať Slovensko?

Reprezentovať vlastnú krajinu je v živote športovca najviac. O to krajšie je, ak sa vám podarí prebojovať na svetový šampionát a tam predviesť dobrú hru. Som za tie roky a štarty v slovenskej reprezentácií veľmi vďačný. Som rád, že som dokázal, ako sa môže aj obyčajný chlapec z Kysúc prebojovať k najcennejšiemu dresu a pomôcť svojej krajine k historickým výsledkom.
Ktorý výsledok bol pre vás ten najpamätnejší v slovenskej reprezentácií?
Asi ako pre väčšinu fanúšikov, tak zápas na MS v JAR proti Taliansku. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Umocnilo mi ho aj to, že som ho dohrával so zranením a sedemnástimi stehmi na kolene, ktoré mi spôsobil Gennaro Gattuso. Vtedy som bolesť ani necítil.
Ako najlepšie športovať?
Necítim sa byť úplne povolaný na to, aby som odporúčal zaručené postupy alebo návody, ako športovať. Na to máme trénerov, odborníkov či ľudí, ktorí sa tomu venujú viac. Myslím si však, že jedno je dôležité, a to dobrá regenerácia. Nech už robíte šport vrcholovo alebo rekreačne, dbajte na regeneráciu. Vaše telo to ocení.
Ako vnímate súčasný futbal?
Futbal je dnes niekde inde. U nás na Slovensku sa to nejako omladilo. Chcú ho robiť s mladými hráčmi, ale mne chýba to, že práve títo mladíci by sa mali mať od koho učiť. Mrzí ma, že sa slovenské kluby nedokážu pravidelne prebojovať do skupinovej fázy Ligy majstrov alebo Európskej ligy. Musíme sa uspokojiť s tým, že sa každý rok pozeráme na české mužstvá.
Čo treba urobiť preto, aby sme mali nových dobrých hráčov a hráčky?
Tak to je dlhodobý proces. Samozrejme, treba začať u detí a postupne z nich vychovávať futbalistov. Čo je však veľmi podstatné, deti sa hrou musia baviť, hrať sa, aby ich to napĺňalo a vracali sa na tréning či zápasy so stále väčšou chuťou hrať a neskôr aj uspieť. Postupne si treba osvojovať moderné futbalové prvky.
Ako vnímate odkaz projektu Európsky týždeň športu?

Mne sa páči tento projekt. Všimol som si, ako sa doň zapájajú nie len deti a že sa snažia športovať. Som veľmi rád, že niečo také existuje a že to bude pokračovať čím ďalej, tým viac. Verím, že aj vďaka podobným projektom si celá spoločnosť uvedomí, že šport je vynikajúci prostriedok pre budovanie imunity.
Ako si budujete imunitu a zdravý životný štýl?
Imunita sa odmalička buduje pohybom. Ja som mal to šťastie, že od malého dieťaťa až dodnes som v neustálom športovom zaťažení. Dnes je to už o niečo iné ako počas profesionálnej kariéry, ale stále sa pohybujem a okrem futbalového tréningu si rád zaplávam alebo zahrám tenis.