Erik Juriš, medik pomáhajúci čadčianskej nemocnici, odoberá aj vzorky antigénovými testami:
Niekto môže namietať, že antigénové testy nemajú stopercentnú citlivosť a spoľahlivosť, no ani do Dunaja by som ich nevysypal. Keď si spomeniem, že počas prvej vlny bol mojou jedinou zbraňou v ruke teplomer, ktorým som ráno zistil akurát to, že 80% pacientov je hlboko podchladených a mali by skôr ležať na JIS-ke, ako vchádzať do nemocnice, testy sú veľký posun vpred.
Viem, že veľa ľudí nie je testom nadšených. Úprimne povedané, aj ja by som robil radšej niečo iné, ako sa špáral ľuďom v nose. Ale keď nie kvôli sebe, aspoň zo solidarity k druhým sa to dá vydržať. V zimnom období, keď viac prichádzajú rôzne respiračné infekcie ako chrípka alebo nádcha, môže antigénový test prispieť k identifikácií ľudí, ktorí si myslia, že majú len obyčajnú nádchu a pritom majú COVID-19 s miernym priebehom a môžu ho ľahko prenášať na druhých.
Maľbou poďakovali ľuďom v prvej línii, sami potrebujú pomôcť Čítajte Aj ja som mal nutkanie podľahnúť tomuto pocitu. Bol som pár dní po štátnici, myslel som si, že som iba vyčerpaný. Predsa som si šiel spraviť PCR test a vyšiel pozitívny. Antigénové testovanie prirovnám k darovaniu krvi. Nejdem darovať preto, lebo mám radosť z ihly, ale preto, lebo to môže druhému zachrániť život. Obyčajný antigénový test pred návštevou lekára môže odhaliť infekčného pacienta. Ak sa lekár nakazí, o pár dní už nepomôže ani mne, ani iným, ktorí to potrebujú.
Položím si básnickú otázku: Komu potom pomôže moje šomranie? Kde sa podejú moje základné práva a slobody? Ak si niekto predstavuje, že za COVID-19 pozitívnym pacientom s ťažkým priebehom sa ukrýva len osemdesiatročný starček, žije vo veľkom omyle a prosím ho, aby sa vrátil do reality.
Žili sme si až príliš pohodlne, aby sme si dokázali uvedomiť, že nie sme pánmi nad všetkým.
Autor: Erik Juriš
