
V marci malo mať Bábkové divadlo v Žiline premiéru hry Neprebudený, kde Čadčan Matej Valašík stvárňuje hlavnú postavu Ondráša Machuľu. Kvôli koronavírusu ju divadelníci presunuli o pol roka. Okrem vystúpení v divadle sa mu stopla aj práca nemocničného klauna cez organizáciu Červený nos, kde vystupuje ako medik Šaňo Soplík.
Kam chodíte klaunovať?
Primárne chodíme do nemocníc na detské oddelenia, ale sú aj také projekty, kedy ideme na geriatriu k starým ľuďom, aj k onkologickým pacientom, ktorí sú v domácej liečbe. Chodíme aj na ambulancie do čakární.
Má klaunovanie pravidlá?
Klaunujeme vo dvojici a všetko závisí od improvizácie. Klaunovanie má určité pravidlá, máme statusy, kde je jeden múdry a druhý múdrejší. V preklade blbý a blbší, tak by som to definoval (úsmev). Každý klaun má svoje meno a charakter. S kolegom klaunom ideme pomôcť na izbu a veľakrát pomôžeme. Niekedy opravíme trubky radiátora! V tom je čaro našej práce. Môžeme čerpať z čohokoľvek, čo nám daný moment ponúka a zanechať za sebou radosť. A opravené trubky.
“Bez lásky nie sú koláče
„
S kým klaunuje Šaňo Soplík?
Naše združenie sa rozrastá. Nás profesionálnych umelcov je v združení už vyše 60. Ale primárne Šaňo klaunuje so všetkými zo svojho regiónu.

Motto Šaňa Soplíka je, že bez lásky nie sú koláče.
Keď chceš lásku prijať, musíš ju vedieť aj dávať. Láska musí byť úplne vo všetkom. Dokonca aj v tom koláči, ktorý napečieš (úsmev).
Prečo to má niekto tak, že chce niečo druhým odovzdávať?
(Zamyslenie.) Možno preto, lebo máme potrebu zdieľať svoje pocity, skúsenosti… pozitívne, aj tie negatívne. Práve v nemocnici, kde pacienti nie sú na tom najlepšie, je fajn, keď niekto príde s inou energiou a odovzdá tým ľuďom niečo pozitívne.
Reagujú ľudia v nemocniciach na klaunovanie vždy pozitívne?
Väčšinou áno, ale sú aj takí, ktorí sú utiahnutejší a majú strach prejaviť emócie. Nemocnica predsa nie je miesto, kde sa chodí človek zasmiať. Preto sú prekvapení, keď na ten humor narazia. Niektorým to trošku trvá, kým im to počítač v hlave spracuje (úsmev). Samozrejme, naše združenie funguje na vysoko profesionálnej úrovni a pomocou neustáleho vzdelávania sa, by sme mali vedieť odhadnúť situáciu, kde netreba dieťa doviezť k záchvatu smiechu a popraskaniu všetkých stehov, ale často iba stačí dať najavo, že sme pri ňom a všetko zvládne.