Drží najlepší slovenský výkon v mŕtvom ťahu aj totálny výkon jednu tonu v silovom trojboji. Neustále však na sebe pracuje, aby dosiahol tie najvyššie výkonnostné ciele. Medzi jeho vzory patria najlepší pretekári sveta, avšak, nezabúda na to, kde začínal, kto mu pomohol a inšpiroval na začiatku. Prečítajte si ďalší rozhovor z cyklu Športujúce Kysuce o Nikolasovi Tóthovi, kysuckom silákovi, ktorého oslovil svet železných kotúčov.
Začínal ako futbalista
Kedy a kto vás priviedol k športu?
Bol to jednoznačne môj dedko, ktorý hrával futbal. Začal som teda s futbalom v Kysuckom Novom Meste. Trénoval som do dvanástich rokov, kým sa mi nestal úraz kolena, ktorý mi nedovoľoval pokračovať. Po niekoľkých operáciách a rekonvalescencií som začal cvičiť. Na mojom prvom kulturistickom vystúpení som sa kvalifikoval na Majstrovstvá Európy do Budapešti, kde som však neštartoval kvôli nedostatku financií. Cvičenie ma však neprestalo baviť a učaroval mi silový trojboj.
Kam viedli vaše ďalšie kroky?
Penaltu dostal ako darček, traja bratia sú jeho spoluhráčmi Čítajte Do Športového centra v Žiline, kde ma k Jánovi Siskovi dostal Štefan Litvík. Tam som sa začal venovať silovému trojboju aj súťažne. Moja prvá súťaž bola v Terchovej a hneď so svetovým rekordom dorastencov na mŕtvy ťah, čo ma ešte viac motivovalo k ďalšej práci.
Snívali ste o tom, že sa raz stanete úspešným športovcom?
Určite áno. Chcel som byť úspešný, ako každý človek, zdokonaľovať sa a v živote niečo dosiahnuť. Ako sa postupne ukazovali výsledky či už to bol majster Slovenska, majster Európy či majster sveta, to išlo stále viac dopredu. Časom som sa však začal viac sústreďovať nie na tituly, ale na výkon a chcel som dosiahnuť niečo, čo ešte nikto predo mnou nedosiahol.
Čo to je?
