Vo chvíli, keď sú zatvorené reštaurácie, stúpa spotreba alkoholu doma. Ľudia sú teraz zavretí, nestretávajú sa a potrebujú sa niekde nabiť energiou. Siahajú po alkohole. Počet závislých určite stúpa, ale koľko alkoholikov je na Kysuciach, to nikto nevie.
Pandémia koronavírusu zmenila naše životy. V dobe plnej neistoty a stresu hľadá mnoho Kysučanov útechu v konzumácii alkoholu. Nejde však len o ľudí na alkohole závislých. Po poháriku často siahajú aj tí, ktorí s alkoholom problém nemali.

Na Kysuciach pôsobí klub abstinentov Motýľ. Účelom klubu je pomáhať ľuďom, ktorí zažili, alebo zažívajú problematické pitie alkoholu, viesť plnohodnotný triezvy život. O rozmachu požívania alkoholu počas mimoriadneho stavu sme sa rozprávali s jeho predsedom Jozefom Vajsom.
Ako vy vnímate zmeny situácie ohľadom alkoholu po príchode pandémie?
Súčasná situácia je veľmi náročná pre väčšinu z nás. Je spojená so stresom a veľkou mierou neistoty, čo sú bohužiaľ veci, ktoré závislosti nahrávajú. Keď môžete chodiť do práce, máte stabilnú rodinu, máte istotu. Nepotrebujete nič, čo vás dostane z tohto sveta. Táto doba je v tomto nebezpečná, že aj v médiách počujú rôzne rozporuplné stanoviská a názory. Práve neistota je pocit typický pre celý priebeh pandémie COVID-19. Drvivá väčšina ľudí sa ťažko orientuje v situácii, nevie, čomu má veriť, cíti veľkú mieru neistoty. V dobe plnej neistoty hľadá mnoho ľudí útechu v konzumácii alkoholu. Je to v podstate odbúravanie stresu, útek z reality. Na istý okamih ste mimo reality, ale potom nastávajú depresie, ktoré sú nebezpečné, pretože v depresiách môže dokonca prísť k samovražde.
Okrem toho sú aj fyzické prejavy, bolesť hlavy, zvracanie a tak. Čiže je to prepojené, myseľ aj telo sa cítia zle. Riziká však existujú. Jednak také, že vzrastie počet ľudí, ktorí pitie nemusia udržať na uzde a stratia nad ním kontrolu. Navyše pravidelné pitie vyšších dávok alkoholu má preukázateľný a nie zanedbateľný negatívny vplyv na imunitu.
Počas pandémie sa stratila sebakontrola. Badáte, že by sa ta situácia zhoršovala? Vznikli noví alkoholici kvôli karanténe?
Vo chvíli, keď sú zatvorené reštaurácie, stúpa spotreba alkoholu doma. Ľudia sú teraz zavretí doma, nestretávajú sa a potrebujú sa niekde nabiť energiou. Siahajú tak po alkohole. Počet závislých určite stúpa, ale koľko alkoholikov je na Slovensku, to nikto nevie. Na alkoholizmus musí mať človek predispozície. Niektoré sú vrodené, potom je tu rodina, čiže ste mali alkoholika v rodine, alebo je to vplyv osobnosti. Záleží od viacerých faktorov. Ľudia sú frustrovaní, a keď sú ľudia frustrovaní, tak pravdepodobnosť užívania omamných látok je vyššia. A taktiež záleží od samotného človeka. Môžem piť rovnako ako vy a zo mňa sa môže stať alkoholik, ale z vás nie. Je to choroba, a je definovaná ako choroba miery. Ak sa na verejnosti nesmie piť alkohol a sú zatvorené bary, je to správne z hľadiska prevencie šírenia nákazy, ale niečo tým aj strácame, lebo sa čoraz viac pije doma. Faktom ale je, že ľudia, ktorí alkohol potrebujú či chcú, ľudia, ktorí stratili zábrany, alebo tí, ktorí alkoholom „liečia svoju úzkosť“, si cestu k pitiu nájdu vždy.
Prečo sa k alkoholu uchyľujú aj ľudia, ktorí s alkoholom doposiaľ nemali problémy?
Alkohol je úniková stratégia. Ľudia, ktorí doteraz nepili, počas pandémie často stratili sebazáchovné mechanizmy. Pred pandémiou mali denný režim, od pitia ich držala často práca. Ak o ňu prišli, zostali na home office alebo sa im začalo rúcať podnikanie, tak stratili niečo, čo ich od konzumácie alkoholu držalo. Rozdiel medzi konzumentom a alkoholikom je ten, že konzument počíta dni, ktoré pil a alkoholik, ktoré nepil. V každom prípade bežný konzument alkohol chce, ale alkoholik ho už potrebuje. Nedá sa definovať, že či pohár vína z vás spraví alkoholika. Je to aj od osobnosti. Poznám ľudí, ktorí si doprajú čas od času pohár alkoholu, a nie sú závislí. A poznal som aj človeka, ktorý vypil pol litra pod 5 minút. Pozerali sme, že veď to je samovrah. Alkoholizmus je veľmi neprebádaná a zákerná choroba. Ale nedá sa vyhovárať na to, že je to choroba a ja s tým nič nespravím. Každý máme svoj osud vo svojich rukách.
Kto pije viac? Muži, ženy?
Či pijú viac muži alebo ženy s istotou povedať nevie nik. Podľa najnovších štatistík sa ženy už aj v tomto vyrovnajú mužom a prudko klesá veková hranica aktívne pijúcich mladých ľudí. Aj mamičky na materskej dovolenke sú ohrozenou skupinou. V dnešnej situácii to zahŕňa aj mamy, ktoré majú doma deti s dištančným vzdelávaním. Lebo keď žena chodí do práce, má istú stabilitu. Ale keď zrazu prestane, táto stabilita sa poruší. Mamy hovoria, že majú tri práce – prácu z domu, zároveň musí dohliadať na deti pri online výučbe a ešte sa z nich stávajú kuchárky a ženy v domácnosti na plný úväzok. Všetka starostlivosť je na nich a to môže občas znamenať, že keď dieťa večer zaspí, tak siahnu po poháriku, aby zmiernili svoj stres a napätie. Často sa stáva, že dávka alkoholu sa potom zvyšuje.

Ďalšou ohrozenou skupinou sú dôchodcovia. Veľa času trávia osamote, cítia sa odstrčení, nepotrební. To sú veci, ktoré si človek na týchto ľuďoch hneď nemusí všimnúť. Hľadajú útek z osamelosti a nadbytočnosti v alkohole.
Ľudia žijúci single sú kapitola sama o sebe. Žijú sami pre seba. Závislých ľudí pribúda. Problém je, že nikto nevie, ako dlho celá táto pandémia potrvá, či do decembra alebo do budúcej jari, alebo ešte rok. Rad ľudí v tejto dobe akoby na niečo čaká – čaká na štatistiky vývoja, ukončenie karantény, zrušenie vládnych nariadení. Niektorí sa z područe alkoholu dostanú. Otázka však znie, kedy. Lebo je rozdiel priznať si, že som alkoholik, a prijať to, že som alkoholik. Necítite, keď ste chorí, cítite to, až keď je neskoro. Lebo závislý človek má tendenciu zabúdať a dobiehať to, čo zameškal. Ak napríklad abstinujem a potom začnem piť, tak nezačínam od nuly, ale od toho bodu, kde som prestal.
Ako neprepadnúť alkoholu? A ak sme už do toho vpadli, ako von?
Veľmi dôležitú úlohu hrá rodina. Priatelia, koníčky, treba zamestnať telo aj myseľ. Hlavne keď ste doma, niečo robiť, aby ste predchádzali týmto myšlienkam, sebaľútosti, depresiám. Viacerí hovoria, že jedinú silu pomôcť má Boh. Niektorí vo vyššiu silu zas neveria. Ja sa ich potom pýtam, prečo si nepomohli sami predtým, ako sa dostali na liečenie? A nepovie, lebo nevie. Treba si však povedať, že nesedím v čakárni na život po pandémii, viem si nastaviť nový denný režim, prácu i odpočinok a teším sa z každodenných maličkostí. Pravdou je, že cesta abstinencie je pre každého jedinečná, tak ako sme jedinečné osobnosti. To, čo pomáha mne, môže inému uškodiť. Neexistuje presná a osvedčená šablóna ako abstinovať.
Zásadné je, že všetkým chýba medziľudský kontakt. Človek je spoločenský tvor, potrebuje veci zdieľať, potrebuje byť s kolegami, kamarátmi, sme zvyknutí na dotyk. Podanie ruky alebo napríklad poklepanie na rameno a uistenie, že to bude dobré, koľkokrát môže veľmi pomôcť. Vyskúšajte také úprimné objatie, koľko pozitívnej energie vám dodá.
Čo by ste poradili ľuďom, ktorí teraz majú túžbu siahnuť po alkohole?
Znie to úsmevne, ale aj keď sme doma a pracujeme z domu, tak by sme mali robiť to, na čo sme boli zvyknutí. O siedmej vstanem, dám si raňajky, sprchu, rozcvičku, potom pracujem, potom si dám prestávku na obed a akonáhle skončím, tak si zájdem na prechádzku. Najhoršie je, keď na svoje zvyky človek rezignuje a leží doobeda v posteli, v pyžame prelezie z postele k stolu, pretože nemá cenu sa prezliekať. Tieto detaily sú pritom veľmi dôležité. Ohoľte sa, navoňajte sa – sú to detaily, ale majú v tejto chvíli veľký zmysel. Robte všetko tak, ako v čase mimo epidémie, ale s ohľadom na bezpečnosť svoju a svojho okolia.
Často sa zabúda na rodinných príslušníkov alkoholikov. Ako to znášajú oni?
Ak som chorý, tak je chorá aj moja manželka. Lebo nevie, kedy prídem, ako prídem, žije v neistote. Čiže tam vzniká takzvaná spoluzávislosť. Nie je to o tom, že keď pijem ja, tak pije aj partner. Ale je to o tom, že ona je závislá na mne a mojom správaní. V rámci anonymných alkoholikov existujú aj skupiny pre ich partnerov, a tiež aj detí závislých. Čítal som knihu, kde sa hovorilo o vplyvoch rodičov alkoholikov na ich deti. Lebo tým, že rodič je závislý, zanedbáva svoje povinnosti. Dieťa ich preberá za neho. Tiež ho to však deformuje, lebo dieťa chce podvedome zachrániť rodinu. Hovorím o tom, že keď sa rodičia hádajú, pozornosť obráti na seba, robí zo seba šaša, alebo čiastočne či úplne nahrádza závislého člena rodiny. A toto by deti robiť nemali. Sú to deti a majú nárok na pekné detstvo, hry a primeranú výchovu.
Veľmi diskutovaným problémom je aj násilie v rodinách, ktoré sa v čase koronakrízy rozvíja tajne, za dverami domov či bytov. Omamné látky vplývajú aj na túto sféru ľudskej existencie.
Ako môže pomôcť váš klub abstinentov Motýľ?
Táto situácia je psychicky náročná, je to stres. Rad jedincov už teraz tuší, že bude mať problémy, že krachne ich živnosť, takže si viem predstaviť, že situáciu budú riešiť alkoholom.
Niektorí hovoria, že sa nedá abstinovať. Nie je to pravda. Poznám ľudí, ktorí abstinujú už veľmi dlho. Niektorí sa upli na Boha, ale v tom dobrom, lebo nájdu sa aj jednotlivci, ktorí vinia Boha za to, že sú alkoholici. Náš klub sa sústreďuje na všestrannú systematickú pomoc osobám abstinujúcim od akejkoľvek drogy s dôrazom na zmenu ich myslenia, prežívania, ale aj sociálneho postavenia, dosahovanie vyššej kvality ich života a plnohodnotné zapojenie do rodinného, pracovného, spoločenského života a popularizáciu zdravého spôsobu života v striedmosti a v abstinencii od alkoholu a iných drog. Oslovujú nás rodinní príslušníci osôb závislých na alkohole. Prvoradé však je, aby si dotyčná osoba závislosť priznala a chcela tento problém riešiť. Ak nechce, pomôcť nedokážeme.
Kontaktovať nás môže každý, kto má problém s nejakým druhom závislosti. Je potrebné si však uvedomiť, že nie sme charitatívna inštitúcia ani psychologická poradňa, tobôž lekárske stredisko. V každom prípade, kto chce, cestu si k nám nájde a my sa mu budeme snažiť pomôcť. Naša stránka slúži hlavne na komunikáciu medzi klubmi abstinujúcich a pomoc ľuďom, ktorí zápasia s problémom závislosti. Osobné skúsenosti a spolupráca s liečebňami zaručujú účinnú pomoc pre tých, ktorí ju potrebujú. Či už je to samotný závislý, alebo jeho rodinní príslušníci.
Neodkladajte svoj problém donekonečna! On vás dobehne skôr, či neskôr.
