Po tom, čo začala pandémia, viacerí Kysučania žijúci na dedinách, sa rozhodli využiť svoje políčka a zasadiť si aspoň pre vlastnú potrebu zeleninu a zemiaky.
Na Kysuce sa v minulosti zemiaky nedovážali, región bol sebestačný. Po nežnej revolúcii sa však situácia zmenila. Už tradične prichádzali predajcovia z Oravy, Martina, Liptova, najviac však z Poľska. Domáci pestovatelia upustili od tejto plodiny najmä pre vysoké vstupy. Drahá bola podľa nich sadba aj hnojivo, navyše, zemiaky sa musia permanentne ošetrovať. Napríklad, len tri až štyrikrát striekať proti plesni zemiakovej, ktorá napáda byľ a spôsobuje jej zosychanie. Viackrát sa striekajú aj proti burine či pásavke zemiakovej.
Budúcnosť bude možno krumpliam naklonená
Kysucké družstvá a súkromné poľnohospodárske podniky od pestovania „krumplí“ úplne upustili, je však možné, že v súčasných pandemických časoch svoje rozhodnutia opäť prehodnotia. Hranice sa otvárajú, zatvárajú, ktovie, ako sa situácia vyvinie a či sa budú môcť Kysučania spoliehať na predajcov z Poľska alebo iných regiónov, kde ešte pestovanie tejto plodiny celkom „nezakapalo“. Faktom je, že aj ľudia na dedinách, ktorí sa pred pandémiou viac venovali skrášľovaniu svojich dvorov okrasnými drevinami, bazénmi, dnes rozmýšľajú, zvlášť keď zostávajú pre protiepidemické opatrenia dlhší čas doma, či si nezabezpečiť nejaké vitamíny prostredníctvom vlastnej záhrady.
Majster turistiky má ešte jeden veľký cieľ. Chce prejsť všetky obecné úrady na Slovensku Čítajte „Aj ja som zostala pre „korónu“ doma, musela som dodržiavať karanténu. Mám síce jedno dieťa, ktoré je školopovinné a vyžaduje si môj čas, no ten, ktorý som strávila v práci, bol zrazu nazvyš. Bývam v paneláku, na internete som si však našla rady, ako si vypestovať doma bylinky, tiež ovocie či zeleninu aj v takýchto podmienkach. Zaujalo ma to, celú parapetnú dosku som vyčlenila črepníkom a teraz sa už teším z „maličkej“ úrody,“ podelila sa so svojou skúsenosťou Saška z Čadce.
Napísal o nich Cyprián z Červeného Kláštora
Na Slovensko sa zemiaky dostali až okolo roku 1654. Prvýkrát o nich písal mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednání o poľnohospodárstve na Spiši (1768). Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na sever Slovenska priniesli tamojší rodáci, študujúci na univerzitách v západnej Európe.
Výstavbu privádzača odhadujú na dva roky Čítajte Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Od neho pochádza aj názov „švábka“, ktorá sa v v polovici 18. storočia začala pokusne pestovať na Liptove. Zemiaky sa objavili na Kysuciach zo všetkých plodín ako posledné a nadobudli vo výžive zásadné postavenie. Chránili od smrti hladom najmä vrchárov. Sadili sa čoraz viac a postupne sa z nich začali pripravovať rôzne jednoduché jedlá.
Jedlá zo zemiakov sú stále obľúbené
Napriek tomu, že počas pandémie a núteného pobytu doma si viacerí dali záväzok, že sa budú stravovať zdravšie, láska k zemiakom je tu stále. Dnes ich Kysučania jedia varené, pečené, miešajú s múkou, kombinujú s mliekom, kapustou, mäsom a podobne. Ak chcete vyskúšať jedlo zo zemiakov, môžete si urobiť „starú špecialitku“. Jeden z obľúbených kysuckých zemiakových receptov je následovný: Potrebujeme zemiaky v šupke podľa počtu osôb (najlepšie sú menšie, ktoré dôkladne umyjeme), soľ, slaninku, cibuľu, kyslú kapustu. Zemiaky poukladáme na plech tesne vedľa seba. Trošku polejeme olejom, alebo použijeme domácu bravčovú masť a dáme do vyhriatej rúry piecť. V priebehu pečenia ich obraciame. Keď sú už skoro mäkké, na vrch poukladáme slaninku, na kolieska nakrájanú cibuľu a dáme do rúry dopiecť. Podávame s kyslou kapustou zo suda alebo posypané bryndzou či tvarohom.
