Ľahký krok, široký úsmev a šibalský pohľad. Ľudovít Valárik je dôchodca, ktorého chcete stretnúť. Elán, energia a prístup k životu, akými oplýva aktuálny majster Slovenska a Čiech veteránov kategórie 75+ v stolnom tenise, je mimoriadne silný. Kto ho počúva s porozumením, hneď zistí, že správny prístup k životu a zdraviu sa nededí ani nekupuje, ale pravidelne buduje.
Prečítajte si príspevok zo série Športujúce Kysuce s nestorom stolného tenisu v Čadci, členom Siene slávy Kysuckého športu, pod ktorého vedením hrávalo takmer 2 000 zverencov a zverenkýň s nezabudnuteľnými výsledkami.
Aké boli vaše športové začiatky?
Šport je široký pojem. Keď si spomeniem na svoje začiatky, to sme ešte kravy pásli. Zobrali sme si loptu a hrali alebo sme preskakovali rôzne prekážky. Beriem to za svoje začiatky a potvrdenie toho, že som už od útleho detstva so sebou niečo robil.
Vytvoril rekord ako najstarší hráč v súťaži, trénoval ho Ján Kozák Čítajte Kedy a ako ste začali so stolným tenisom?
Stolný tenis som objavil vďaka nášmu triednemu učiteľovi, keď prišiel k nám do Zákopčia z Trnavy, priniesol na chodbu stôl a ukázal nám základy hry. Niekoľko z nás sa prihlásilo na kurz, ktorý nám však nestačil a hrávali sme aj po vyučovaní.
Aké máte najkrajšie stolnotenisové zážitky?
Je ich veľmi veľa. Od tých čias, keď sme začali na Zákopčí hrávať, následne prvé súťaže a postupy. Keď sme založili stolnotenisový klub v Čadci, moje zážitky sa poriadne rozšírili.
Na ktorý úspech spomínate rád?
Na každého svojho zverenca som pyšný. Keď sa mu podarí dobrý úder alebo keď získa medailu a titul, je to pre mňa veľká radosť. Keď sme začínali, ani by mi nenapadlo, že sa tie úspechy rozrastú až na slovenskú alebo európsku úroveň. Najväčší úspech asi bol ten zo zmiešanej štvorhry na majstrovstvách Európy v Moskve.
Spomeniete niekoho konkrétneho?
V začiatkoch tam bol Krenželák, Fero Dej, Šamaj, Martin Kosan, neskôr sú to už známe mená, ktoré hrávali za Čadcu extraligu, ako Pavol Jakubec, Petráš, Krkoška, Poliaček a ďalší ako Marián Maják či ešte z mladšej generácie bratia Cyprichovci alebo Kapustovci. Neskôr som sa osobitne venoval svojmu vnukovi Filipovi Delinčákovi či Jakubovi Goldírovi. Sú to úspešní chlapci, ktorých šport veľa naučil do života.
Je podľa vás šport pre každého človeka?
Myslím si, že áno. Či už je to rekreačný, výkonnostný, vrcholový. Bez športu alebo pohybu je veľmi ťažké žiť.
Vy ste stále aktívny športovec. Ako to robíte?
Áno, stále hrávam. Bol som majster Slovenska, Česka, Maďarska a v Poľsku som bol tretí. Snažím sa ísť príkladom a ukázať aj svojim zverencom, že stolný tenis ešte hrať viem. Okrem medzinárodných súťaží hrávam pravidelne súťaž za Zákopčie. Mimo stolného tenisu si udržujem formu a kondíciu vďaka turistike a plávaniu.
Vyrastal v akadémii MŠK Žilina s polovicou reprezentácie. Teraz sa v Amerike stará o bazény Čítajte Ako vnímate podporu športu na Slovensku?
Žiaľ, vždy bol šport na druhej a možno aj na štvrtej koľaji. Máloktorí poslanci a primátori majú vzťah k športu. Športovci reprezentujú dedinu, mesto a nie je to zadarmo. Preto by sa mu malo venovať viac finančných prostriedkov. Tým myslím skutočné investície. Šport sa potrebuje dostať do povedomia a na vyššiu úroveň než aká je teraz. Šport robí spoločnosti veľkú službu. Nie je to len o reprezentácii dediny či mesta, ale aj o výchove mladých ľudí, pozitívnej energii alebo budovaní imunity.
Čo odporúčate ľuďom, aby boli zdraví?
Základom zdravého života človeka je zdravý pohyb na čerstvom vzduchu. Nezanedbávať to, čo nám prospieva.
Čo si predstavíte pod pojmom zdravý životný štýl?
Myslím si, že je to všetko, čo robíme pre seba v rámci pohybu naviac. Nech robí človek čokoľvek, musí si dopriať aspoň dvakrát alebo trikrát do týždňa. Čo sa ostatných vecí týka, zdravá strava, dobrý spánok, regenerácia, pozitívny náhľad na svet. Je to dôležité a zdraviu prospešné. Ako zdravo žiť, by mala poznať každá rodina na Slovenku a vo svete.
