Aktívny prístup k životu víťazil, víťazí a pre zdravie človeka vždy víťaziť bude, nech ste kdekoľvek a nech je dátum vášho narodenia alebo doba akákoľvek. Z rozprávania držiteľa Strieborného odznaku Slovenského olympijského a športového výboru cítiť pokoru, múdrosť a športové srdce.
Chcela len žiť zdravšie, napokon je vicemajsterkou Veľkej Británie Čítajte Predseda Olympijského klubu Kysuce, dlhoročný funkcionár a športovec
Jaroslav Klus rád spomína na časy, keď v Československu športovalo aj 8 miliónov ľudí, ale vie, kto a ako najlepšie buduje svoju imunitu, prípadne čo pomáha jemu osobne. V minulom roku oslávil okrúhlych 70 rokov, avšak, ako sám hovorí, športovať treba každý deň. Prečítajte si ďalší rozhovor z cyklu projektu Športujúce Kysuce, ktorým sa snažíme nabádať a poukazovať na to, čo v živote človeka funguje a ako sa môže v tejto ťažkej dobe obrniť zdravím a životnou pohodou.
Kto a kedy vás priviedol k športu?
K športu ma priviedol otec, ktorý bol veľký športovec a neskôr funkcionár v FK Čadca. Azda najväčšiu zásluhu na mojom športovom rozvoji by som však dal manželom Marcibálovým, nestorom atletiky a celkovo športu u nás v Čadci a na Kysuciach. Im vďačím za to, že som športoval, robil atletiku či karate.
Prečo vám šport učaroval a čo vás naučil?
V prvom rade nás šport učí sebadisciplíne. To je vynikajúca stránka športu. Ďalej nás učí vedieť aj prehrávať no a samozrejme, aj cestu k víťazstvu.. Poznám množstvo športovcov, ktorí to práve vďaka športovej výchove dotiahli v civilnom živote veľmi ďaleko. Práve šport im pomohol na ceste za úspechom v živote.
Aká je vaša najkrajšia športová spomienka?
Strieľal góly, bránil aj chytal. Na dosah má výnimočnú métu Čítajte Moje prvé okresné víťazstvo v skoku do výšky. Mal som šestnásť rokov a v tom čase som zdolal pekných 160 centimetrov. Na tú dobu to bol výborný výkon. Na to nikdy nezabudnem a ani na to, že mi k takému výkonu pomohol pán Marcibál. Veľmi rád si často spomínam na spartakiádu. V tom čase pravidelne v Československu cvičilo viac ako osem miliónov ľudí. Kto sa zúčastnil spartakiády ako cvičenec alebo ako divák na Strahove, vie, o čom hovorím. Tisíce ľudí na ploche aj v hľadisku a nezabudnuteľná emócia. Spartakiáda učila ľudí k pravidelnému športovaniu, čo sa teraz, na škodu veci, veľmi nerobí.
Čo pre vás znamená udelenie Strieborného odznaku Slovenského športového a olympijského výboru?
Je to niečo fantastické. Avšak, musím jedným dychom dodať, že to nie je len moje ocenenie. Keby som okolo seba nemal schopných ľudí, nikdy by som odznak nedostal.
Ako vnímate športovanie a pohyb v dnešnej dobe?
Tak to je veľmi otázne. Na odpoveď vplýva viacero faktorov. Môžem spomenúť jeden z hlavných a tým sú rodičia. Ak boli vedení k pohybu a sami sa každý deň venujú športu, prenášajú to na svoje deti. Samozrejme, musím sa rodičov zastať, pretože sa stále viac venujú práci a nestačí dať svoje dieťa len do športového krúžku. Avšak, vždy ostanú pre svoje deti najväčším vzorom. Deti ich potrebujú a keď nie sú, športovanie ide do úzadia. Šport v súčasnosti trošku upadá aj preto, že skončila masová telesná výchova. Kedysi bolo množstvo športových krúžkov, takmer každý druhý človek sa hýbal a bolo množstvo postupových súťaží. Keď boli majstrovstvá okresu alebo mesta, na tejto súťaži boli rôzni tréneri a vyberali si najväčšie talenty. Je to niečo iné ako keď chcú mať v dnešnej dobe doma všetci reprezentanta. Takto to nefunguje.
Prvá zmluva aj plat. Mladý Kysučan bude lídrom úspešného zahraničného tímu Čítajte Čo vám napadne, keď sa povie Športujúce Kysuce?
Fantastický projekt. Tu sa dá vidieť, ako sa dá športovať, prečo je dobré športovanie a pravidelný pohyb. Pri športovaní ide okrem dobrého pocitu z cvičenia aj o budovanie imunity, zdravého životného štýlu a prístupu k životu. Projekt je plný našich špičkových športovcov, ktorí v živote niečo dokázali, keď si išli húževnato za svojím cieľom. Vzory hodné nasledovania.
Ako budujete zdravie a svoju imunitu vy?
Veľa času trávim v prírode. Príroda bola, je a vždy bude najlepšia telocvičňa. Každý deň si doprajem vychádzky na čerstvom vzduchu alebo rôzne cvičenia z Karate. Už to nie je ako kedysi, ale snažím sa dodržiavať pravidelnosť. V tomto sa mi páči, ako tvorí imunitu pani Mária Marcibálová. Ona si denne dopraje minimálne päť kilometrov behu alebo vybehne kopec, ktorý by som ja ani nevyšiel. Tak sa buduje imunita.
Kto je vaším športovým alebo funkcionárskym vzorom?
Okrem manželov Marcibálových je mojím veľkým funkcionárskym vzorom brigádny generál vo výslužbe Ivan Čierny. Celý život sa venoval a venuje športu na rôznych úrovniach nielen ako funkcionár. Dnes, vo svojich 84 rokoch, je plný elánu a energie, čo sa mi na ňom veľmi páči. Medzi moje veľké vzory patrí Jaroslav Tarana, nositeľ ôsmeho danu v karate. Je to môj žiak. Ja som ho učil a inšpiroval ku karate, ale dnes ide o človeka, pred ktorým snímem klobúk pre to, čo v karate a v živote dosiahol a ako sa presadil u nás aj vo svete.
