Začínal v klube nechcených, neskôr sa stal majstrom Slovenska

Úvodný angažmán v Čadce sa nepodaril, o tri roky už hral v základnej zostave MŠK Žilina, kde získal dvakrát titul majstra Slovenska. Áno, aj takýto je futbal. Tobias Dyroff pôsobí v aktuálnej sezóne v Kysuckom Novom Meste, kde patrí k lídrom mužstva. Osemnásťročný rodák z Čadce v článku porozprával o rôznych zážitkoch, zápasoch proti svetovo známym klubom a svojich plánoch do budúcna.

Z klubu nechcených do MŠK Žilina

Aké boli vaše prvé futbalové kroky a kto vás k futbalu priviedol?

K futbalu ma priviedol môj dedo, keď som mal štyri roky. Začínal som v Čadci, avšak, nie v miestnom FK, ale v FC Góól. Bol to klub pre tých, ktorí sa z výberu nedostali do FK Čadca, trénoval ma Milan Cinko. Po roku som už bol aj ja súčasťou FK Čadca pod vedením trénera Bobeka, ktorý viedol ročník 2000. Spoluhráči boli o dva roky starší, no išlo o najmladšiu kategóriu, aká v klube fungovala.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Do akadémie ho vzali spolu s Milanom Škriniarom Čítajte

Po troch rokoch ste sa stali hráčom MŠK Žilina. Ako sa tento prestup uskutočnil?

Žilina robila nábor pre ročník 2001, pretože zakladali novú kategóriu. Mojím prvým trénerom bol Jaroslav Báčik, aktuálny šéf mládeže.

Na štadióne pod Dubňom ste strávili 10 rokov. Zážitkov máte určite veľa, ale spomeniete si, ako ste sa pripravovali na sezóny v kategóriách U15 a U17, v ktorých ste získali titul majstra Slovenska? Platilo od začiatku sezón, že všetko okrem prvenstva je neakceptovateľné?

Trénovalo sa klasicky, ako každý rok, podľa žilinskej filozofie, Nebolo tam nič špeciálne. Všetko okrem víťazstva bolo neúspechom, mali sme to tak každý rok. Asi to ani nebolo prekvapením, že sme získali titul, iba sme potvrdili úlohu favorita.

Čo vám bežalo hlavou po záverečnom hvizde vo finálovom zápase?

Finále som nehral, vyradilo ma zranenie. Ale bol to skvelý pocit, pretože sme titul získali prvýkrát počas mládežníckych kategórií. Čo ma príjemne prekvapilo, bolo naše skóre 13:0 na záverečnom turnaji štyroch najlepších. Neinkasovali sme ani jeden gól, o to boli oslavy ešte väčšie.