Ako prežíva umelec jeseň svojho života? Aj o tom sme sa porozprávali s Miroslavom Cipárom.
Nedávno ste oslávili svoje 86. narodeniny. Nevytráca sa s postupom rokov chuť tvoriť?
Bohu vďaka nič iné ma nenapadá. Z práce mám radosť a je stálou náplňou môjho života.
Stihli ste aj v súvislosti s pandémiou zorganizovať nejakú oslavu pre rodinu, priateľov?
Vzhľadom na situáciu pochopiteľne nie. Mnoho gratulantov ma však kontaktovalo telefonicky. Ich priania boli príjemné, povzbudzujúce a niekedy až dojímavé.
Za svoje dlhoročné pôsobenie ste zažili aj obmedzenia minulého režimu. Stáli ste pri zrode hnutia Verejnosť proti násiliu. Uvedomuje si podľa vás mladá generácia umelcov slobodu, v ktorej má možnosť tvoriť ?
Ono je to trošku zložitejšie. Mladá generácia má totiž iné druhy obmedzení a súčasná sloboda so sebou prináša potrebu iného rozhodovania. Často sa však zmietajú v názorových problémoch, pričom sa snažia nájsť to správne riešenie. Umenie sa ale vyvíja veľmi dynamicky. Diskusia o ňom, bude preto neustále aktuálna.
Prečítajte si aj: S rúškom sa na flaute hrať nedá Čítajte Ako vnímate pandemickú situáciu v súvislosti s obmedzeniami umelecky orientovaných inštitúcií? Mnoho galérií funguje prostredníctvom virtuálnych prehliadok na internete. Môže však táto forma zastúpiť skutočný zážitok z návštevy galérie ?
Samozrejme, že osobný zážitok táto forma zastúpiť nemôže. Galéria má svoj zvuk a zároveň tichosť. Jej atmosféra je nenahraditeľná. V súčasnej situácií to ale umelecké inštitúcie naozaj nemajú ľahké. Doba, v ktorej žijeme, sa v súvislosti s opatreniami vyvíja rýchlo aj mimo pandémie koronavíru. Ako príklad uvediem moje návštevy múzea Louvre v Paríži. Keď som doň pred rokmi prvýkrát zavítal, mohol som na diela Leonarda Da Vinciho pozerať z bezprostrednej blízkosti a ,,takmer sa ich dotýkať“. Pri mojej ďalšej návšteve už bola Mona Lisa za sklom a o pár rokov neskôr, už stála pred obrazmi bezpečnostná ohrada.
Čo vaše plány do budúcna? Máte rozpracovaný nejaký projekt ?
Celý život je projekt. Momentálne pracujem na ilustráciách pre druhú knihu Jajkele od Tomáša Janovica a taktiež na Príbehoch Dona Quijota pre spolok svätého Vojtecha.
VIZITKA
Miroslav Cipár sa narodil 8. januára 1935. Po skončení Žilinského gymnázia úspešne absolvoval vysokoškolské štúdium v obore slovenský jazyk a výtvarná výchova na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V hlavnom meste absolvoval taktiež štúdium grafiky a monumentálnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení pod vedením profesorov Petra Matejku a Vincenta Hložníka. Počas svojho života stál pri zrode viacerých umeleckých a kultúrne zameraných projektov. V roku 1986 bol predsedom mestskej organizácie Zväzu výtvarných umelcov. V súčasnosti stále pracuje na nových projektoch.
