Matej Pištek z horskej záchrannej služby Malá Fatra, pracovisko Kysuce, nastúpil k záchranárom najskôr ako dobrovoľník, keď na Kysuciach ešte nebola profesionálna horská záchranná služba. Už od útleho detstva sa venoval športu a fascinuje ho pobyt v horách a všetko, čo s ním súvisí.
Horská služba Kysuce pomohla dôchodkyni Čítajte Už popri vysokoškolskom štúdiu zdravotníctva vedel, že skĺbenie pomoci ľuďom a horského prostredia, ktoré našiel práve v práci horského záchranára, ho napĺňa.
„O tom že horská služba je aj na Kysuciach, som sa dozvedel zhodou náhod práve z článku v týždenníku Kysuce, kde bol uvedený rozhovor s dobrovoľným pracovníkom horskej služby. Vtedy som sa rozhodol, že to je práca, ktorú by som chcel niekedy robiť. Horský záchranár má najkrajšie pracovné prostredie, aké môže byť. Je ním príroda,“ hovorí o svojich začiatkoch Maťo Pištek.
Horská záchranná služba Kysuce patrí pod správu HZS Malá Fatra. Územie, o ktoré sa záchranári starajú, siaha od Makova cez Javorníky po Moravskosliezske Beskydy, Kysucké Beskydy až po Kysuckú vrchovinu.
Službu si v tejto rozľahlej oblasti delí päť profesionálov a dvadsiatka dobrovoľníkov. Táto zima je však kvôli prijatým opatreniam pre záchranárov špecifická.
Počas normálnej sezóny v tomto období riešia priemerne 3-4 úrazy denne, niekedy aj viac. Na horách je problémom, že dĺžka transportu zraneného je omnoho dlhšia a komplikovanejšia. Toto môže spôsobiť vážne problémy, ak má pacient komplikovaný zdravotný stav. Je potrebné ho prepraviť k príjazdovej ceste, kam sa už dostane aj sanitka.
„Keď sú v prevádzke lyžiarske strediská, je to celkom frmol. Musíme byť pri zranenom čo najrýchlejšie, vyšetriť ho, poskytnúť zdravotnícku starostlivosť a čo najrýchlejšie a najšetrnejšie transportovať ku príjazdovej ceste, kde si ho prevezme posádka rýchlej zdravotníckej pomoci. Toto priemerne trvá od jednej, niekedy až po tri hodiny, podľa zložitosti záchrannej akcie a stavu zraneného. Teraz nám volajú hlavne turisti a skialpinisti, prípadne ľudia z osád a horských chát, kde zasahujeme taktiež, keď sa vyskytnú nejaké problémy. Aj u nás niektorí kolegovia prekonali COVID-19, takže režim bol obmedzený a bolo zložité zabezpečiť „boja schopnosť“. Taktiež nás ministerstvo pridelilo na hromadné testovanie obyvateľstva, keď chýbali zdravotníci,“ opísal záchranár.
Matej Pištek s kolegom Antonom Sabelom pred výjazdom kontrolujú vybavenie. (zdroj: Pavol Stolárik)AJ TOTO SA DOZVIETE
- kto najčastejšie volá na linku HZS 18300
- ktoré sú najťažšie výjazdy
- ako sa stať horským záchranárom
Ľudia hľadajú aktívny oddych formou bežkovania, lyžovania, skialpinizmu. V lete je to hlavne turistika, horská cyklistika či zbieranie lesných plodov. Náročné výjazdy sú aj ku zraneným lesným robotníkom. Zásahy horskej služby tu majú iný charakter.
Najčastejšie volajú záchranárov ľudia, ktorí precenia svoje schopnosti, alebo sú nedostatočne pripravení, zranení, prípadne zablúdili.
