Počiatky drotárstva sa v našom regióne datujú už od prvej polovice 18. storočia. Aj prostredníctvom kysuckých drotárov sa toto jedinečné povolanie dostalo takmer do všetkých kútov sveta. Pôvodne sa naši rodáci tomuto remeslu venovali len v okolí svojej dediny, no postupne začali putovať po území celej vtedajšej monarchie. Cez plece nosili mosadzný alebo železný kotúč drôtu, ktorý bol zároveň ich výrobným materiálom. Zo začiatku sa zameriavali len na opravu rozbitého či puknutého hlineného riadu no neskôr začali vyrábať aj rôzne predmety pre domácnosť ako vešiaky, misky, košíky a podobne.
Málokto však vie, že aj Kysuce mali svojho ,,drotárskeho kráľa“. Teda aspoň tak prezývali Štefana Hunčíka (*1873 – †1963), rodáka z Vysokej nad Kysucou. Ako malý sa remeslo začal učiť od svojho otca, ktorý pôsobil v Nemecku a Rusku. Do Moskvy za ním vycestoval už ako 13. ročný! Postupom času sa vypracoval na odborníka od ktorého sa učili mnohí. O Hunčíkovo-Krutošíkovej dielni bolo totiž známe, že ňou prešlo viacero skúsených majstrov, ktorí sa tu mimo iného priučili aj znalostiam ruských kovotepcov. Zaujímavé je, že spomínaná dielňa začala v drotárskom odvetví ako prvá zamestnávať aj ženy. Od roku 1916 ju pán Hunčík postupne spriemyselňoval a modernizoval až k premene na veľkovýrobnú strojnú továreň, v ktorej pracovalo vyše 400 zamestnancov. O prosperite podniku svedčí aj vývoz drotárskych výrobkov do zahraničných krajín ako Nemecko, Turecko či Perzia. Na výstave v Londýne, získala dielňa dokonca 2 zlaté medaily.
