Skúseností má na rozdávanie, od roku 2009 ich zúročuje v kresle primátora Krásna nad Kysucou. Hovoria o ňom, že dedinu premenil na mestečko, kde ľudia nájdu prácu, bývanie, ale aj možnosti na voľnočasové aktivity.
V polčase volebného obdobia sme sa rozprávali s primátorom Jozefom Grapom.
Firmy, malí živnostníci, bežní ľudia, ale aj starostovia a primátori hodnotia uplynulé obdobie ako najťažšie v živote. Zdieľate rovnaký názor?
Vo verejnej službe pôsobím dlhé roky. Boli ťažšie aj ľahšie obdobia, ktoré boli ovplyvnené vonkajšími či vnútornými vplyvmi. Ale obdobie od začiatku pandémie je veľmi zložité, v mojej pôsobnosti rozhodne najnáročnejšie. Nikto to nečakal. Zámery a ciele, ktoré sme si stanovili, sme museli prehodnotiť, odsunúť. Priority sa naraz zmenili o 180 stupňov. Museli sme robiť všetko pre to, aby sme zamedzili šíreniu vírusu a ochránili zdravie našich občanov. Štátne orgány častokrát na poslednú chvíľu menili a menia úlohy a opatrenia, ktoré musíme aplikovať v mestách. To nie je o tom, že by sme s nimi nesúhlasili, nechceli niečo robiť, veď opatrenia sú potrebné pre našich ľudí. Len keď začnete plniť nejaké nariadenie vlády a o hodinu to už neplatí, ťažko sa na to reaguje. Takže, toto obdobie je naozaj veľmi ťažké.

Poďme ale na pozitívnejšiu nôtu. Aké úspechy dosiahlo Krásno nad Kysucou počas prvých dvoch rokov tohto volebného obdobia?
Je toho viac. Z reakcií občanov mesta, ale aj širokého okolia cítim, že ľudí potešila výstavba ďalšieho úseku cyklotrasy. Mesto sa tak môže pýšiť prívlastkom križovatka cyklotrás. To je rarita, ktorú nám môžu závidieť aj mnohé vyspelé krajiny. Ľudia prídu na bicykli na iné myšlienky, trávia čas aktívne a so svojou rodinou, cez zimu si zas obujú bežky. V jeden deň idú smerom do Oščadnice a do Dunajova, na druhý deň si to namieria na Novú Bystricu. Cyklotrasy naše mesto a okolie naozaj oživili. Hoci sa možno niekomu zdá, že len niekde vylejete betón a cyklotrasa je hotová, ide o neľahké projekty, s ktorými mnohé samosprávy neúspešne bojujú celé roky. Vysporiadať pozemky, urobiť projekt a získať ďalšie povolenia, to je naozaj zdĺhavý proces. Pozrite sa napríklad na úsek, ktorý má pokračovať cez Kysucké Nové Mesto smerom do Žiliny. Začali sme prípravu v rovnakom čase a tam sú, žiaľ, ešte veľmi ďaleko od realizácie. Dôležitým projektom bolo dobudovanie zberného dvora. Odpadové hospodárstvo je téma budúcnosti. Je to smutné, ale ak by sme takto ako populácia pokračovali ďalej, zasypeme sa odpadom. Postavili sme prvú kalváriu s vyhliadkovú vežu v Krásne. Po dlhých rokoch problémov so zatekaním strechy na kultúrnom dome sme urobili novú strechu. Odovzdali sme do užívania ďalšie tri bytové domy na sídlisku v Zákysučí. Postavili sme nové detské ihriská a zrealizovali veľa iných menších či väčších projektov.
Vybrané zrealizované projekty v rokoch 2019 a 2020
– Odkanalizovanie mesta– Rekonštrukcia zberného dvoru– Rozšírenie kamerového systému– Realizácia detského ihriska v Zákysučí– Vybudovanie chodníka k MM Aréne– Rekonštrukcia autobusových zastávok– Vybudovanie bunkra z II. svetovej vojny– Vybudovanie Kalvárie s Krížovou cestou– Vybudovanie rozhľadne v osade U Jantov– Rekonštrukcia strechy Kultúrneho domu– Vybudovanie nabíjacej stanice pre elektroautomobily– Vybudovanie tribúny na ihrisku s umelou trávou– Dobudovanie cyklotrasy smerom na Dunajov či Oščadnicu– Vybavenie pre domácnosti a bytové domy plastovými kompostérmi na bio odpad– Celoplošné úpravy miestnych komunikácií– Dobudovanie Hasičskej zbrojnice– Vybudovanie extrémne prekážkovej dráhy– Postavenie bytoviek na sídlisku v Zákysučí– Zakúpenie prvého elektromobilu v samospráve– Socha „Kolesá radosti“ na cyklotrase– Zakúpenie techniky na úpravu mesta (traktor, vlečka, drtič stavebného odpadu, nakladač)– Rekonštrukcia chodníka na cintoríne
Ktoré z nich považujete za najzásadnejšie?
Zásadným projektom, ktorý nás naozaj potrápil, je odkanalizovanie stredných Kysúc. Ľudia si vytrpeli rozbité cesty, prašnosť, výkopy, kvalita ich života sa na istý čas znížila. Ale, museli sme to urobiť. Ďakujem ľuďom, že v sebe našli pochopenie a tí, ktorí už majú vo svojom okolí za sebou povrchové úpravy, už teraz len spomínajú, ako prežili toto neľahké obdobie.
Druhým dôležitým projektom, ktorý nebol v réžii mesta, ale vyžiadal si našu asistenciu, bola výstavba 110-kilowattovej trafostanice. Veď rozvoj mesta obmedzovali tieto dva aspekty: nedostatočná kapacita kanalizácie a výpadky elektrickej energie. Častokrát sa stávalo, že pol Krásna nad Kysucou nesvietilo, nemohol sa rozvíjať priemyselný park, takže výstavba trafostanice bola naozaj nutná. Je to zároveň potvrdenie, že aj privátny investor verí potenciálu rozvoja nášho mesta, veď niekoľko miliónová investícia je prvá na Kysuciach v porevolučnom období. Oba tieto projekty ľudia možno menej vnímajú, no pre rozvoj mesta sú naozaj zásadné.
Koronakríza však mnohé veci pribrzdila. Čo sa pre pandémiu nepodarilo zrealizovať?
Ľudia si určite dobre pamätajú, že v minulosti to v našom mestečku vôbec nežilo. Každý bol utiahnutý, sused pomaly nepoznal suseda. To nie je len môj pocit, s takýmito reakciami ľudí sa často stretávam. Mestečko bez námestia a kultúrneho života sa zmenilo na nepoznanie. Začali sme organizovať mnohé športové, kultúrne, ale aj kulinárske podujatia, ktoré navštevovali nielen naši ľudia, aj aj obyvatelia z iných kútov Kysúc či zo Žiliny. Tešili sme sa na rok 2020 a 695. výročie prvej písomnej zmienky Krásna nad Kysucou. Žiaľ, oslavy sa pre pandémiu nekonali, zrušiť sme museli viacero pripravených podujatí. Ľudia sa veľmi tešili, no v tomto smere sa život naozaj zastavil.

Už dlhšie riešime, čo ďalej s domom opatrovateľských služieb. Chceme urobiť prístavbu a rozšíriť jeho kapacitu. Súčasne hľadáme pozemky, kde by sme vybudovali kapacitne väčší domov dôchodcov, aby sme sa mohli postarať o našich seniorov. Toto je veľmi dôležitý projekt.
Neustále myslíme aj na mladé rodiny. Potrebujeme pripraviť pozemky na individuálnu bytovú výstavbu. Plánujeme postaviť ešte okolo šesťdesiat – sedemdesiat bytov na sídlisku v Zákysučí. Bol by to posledný bytový dom na tomto mladom sídlisku, kde súčasne potrebujeme vybudovať materskú škôlku.
Určite treba myslieť na to, ako nastaviť parkovaciu politiku v meste. Áut pribúda, treba sa tým zaoberať. Je to vízia, ktorej sa mesto bude musieť venovať v ďalšom volebnom období.
Sme v polčase tohto volebného obdobia, primátorov a starostov si budeme voliť o necelé dva roky. Budete sa ešte uchádzať o kreslo primátora?

To je komplikovaná otázka. Viete, rodina ma odrádzala od kandidovania už pred dvoma rokmi. Funkcia primátora nie je za odmenu, z istého pohľadu to nie je žiadna výhra. Ak chce človek reálne niečo urobiť, musí dať na celé štyri roky nabok rodinu, svoje koníčky a venovať sa len mestu. A to nie je len o vízii. Tá nestačí, samo sa nič neurobí. Musíte mať nápad, cieľ a potom jednoducho ísť za ním. Musíte rokovať, vybavovať, často sa s kolegami pustiť aj do realizácie, zháňať mimorozpočtové zdroje. To nemá urobiť kto iný než primátor. Každý má svoje povinnosti. Sociálna pracovníčka sa musí starať o dôchodcov, ošetrovateľky, sociálne slabších, matrikárka robí osvedčenia, daniarka má svoju agendu a tak podobne. Primátor v našom meste sa musí nasadiť do funkcie celým svojím telom, nemá na koho prehodiť svoje povinnosti. Môžem zamestnať viac ľudí, ale to vyžaduje väčšie finančné prostriedky na mzdy. Viete, pôsobím v ZMOS-e a viem porovnávať. Mestá, kde majú viac pracovníkov, vynaložia aj oveľa viac finančných prostriedkov na mzdy a tie peniaze zas chýbajú na prevádzku a pod. Na začiatku tohto volebného obdobia boli u mňa poslanci a primátor z menšieho mesta ako sme my a zisťovali, ako to robíme, keď na mzdy máme v rozpočte o 500- tisíc eur menej ako oni. Zistili sme, že veľa práce, na ktorú oni majú zamestnanca, robím ja osobne. A tak za financie, ktoré mali ísť na platy a odvody, sme my možno postavili chodníky, nakúpili lavice pre žiakov, alebo investovali do niečoho iného. Človek tak ale má viac práce. Síl ubúda a niekedy odrádza od ďalšej práce nevraživosť. Ľudia, ktorí nevedia o problematike a funkčnosti verejnej správy takmer nič, vedia uraziť, znechutiť. V dobe elektronických médií a sociálnych sietí si hocikto napíše hocičo bez toho, že sa niečomu rozumie. Možno navonok jeho názor znie ako super myšlienka, no v skutočnosti je nezrealizovateľný. Človek niekedy rozmýšľa, či to stojí za to. Či nie je lepšie pribrzdiť a venovať sa viac rodine. Nie je to definitívne rozhodnutie, ale je čas, aby som myslel aj na svoje zdravie a čas, ktorý môžem stráviť s rodinou.