KERIC oslávil osemnástku. Zamerá sa na komunity Čítajte Vo svojom voľnom čase chodia na túry, varia, kreslia, niektorí píšu blogy o svojich skúsenostiach na Kysuciach. Pozerajú spoločne filmy v rodných jazykoch, aby sa naučili komunikovať nielen v angličtine, ale čo to pochytili do svojich spoludobrovoľníkov. To sú dobrovoľníci z KERIC-u. Vždy usmiati parťáci, ktorí stoja pri sebe v dobrom aj v tom horšom. Ako to funguje pri vyučovaní a vo voľnom čase prezradili štyria ľudia zo štyroch kontinentov.
Eilyn z Nemecka sa páčia túry po rebríkoch vo Vrátnej. (zdroj: Pavol Stolárik)Eylin sa narodila v Nemecku v blízkosti mesta Hamburg. Devätnásť ročná dobrovoľníčka učí so svojimi kolegami angličtinu, no ešte viac ju teší, keď môže slovenské decká učiť nemčinu, svoj rodný jazyk. Podľa jej slov jediný rozdiel medzi jej rodným mestom a Kysucami je v tom, že príroda v našom regióne je hornatá.
“Čo sa týka ľudí, v Nemecku aj na Slovensku, sú ľudia prívetiví. To je porovnateľné v celej Európskej únii. Chodíme občas s celou skupinou do okolia na túry, na plte či rafting na riekach. Navštívili sme rôzne miesta. Aj Malú Fatru s Jánošíkovými dierami a chodením po rebríkoch. Doteraz som niečo také nezažila. Kysuce a okolie sú nádherné svojou prírodou,“ povedala Eilyn.
O vyučovaní cez počítač hovorí, že má svoje výhody, no aj nevýhody.
„Čo sa týka vyučovania, je vždy lepšie stretnúť sa s deckami osobne, môžeš byť viac interaktívny. Môžete sa hrať rôzne hry, je ľahšie hovoriť s nimi. Čo sa týka vyučovania online, vytvára možnosť byť kreatívnym. Je pre študentov ťažké byť celý čas pripojený na online hodinách. Hlavne keď majú dopoludnia školu a večer zas rôzne aktivity. Aj keď s nami sú v spojení len jednu hodinu, snažíme sa to urobiť tak zábavné, ako sa dá,“ dodáva dobrovoľníčka z Nemecka.
Emre z Turecka si potrpí na interaktívne prezentácie. (zdroj: Pavol Stolárik)Emre pochádza z východného Turecka. Prípravy na vyučovacie hodiny nepovažuje za veľmi ťažké, keďže prezentácie pripravujú vo dvojiciach.
„Pri online hodinách je veľmi dôležité pripraviť prezentácie tak, aby boli čím viac interaktívne. Nie je to normálne vyučovanie, tak komunikácia je veľmi dôležitá a potrebná. Deti vám hneď dajú pocítiť, či ste komunikačne zdatný a ako ste na hodinu pripravený. Keď ich to zaujíma a zabávajú sa, je to v poriadku. Horšie je keď to neodhadnete a na hodine sa nudia. Preto musíme pripraviť veľa cvičení. Keď ich niektoré nebaví, rýchlo ho vymeníme,“ podotkol tento vysmiaty Turek.
Neformálne vyučovanie je naj, hovorí Camila z Brazílie. (zdroj: Pavol Stolárik)Dvadsaťpäť ročná Camila pochádza z mesta Porto Alegre z Brazílie. V Kericu je len tri mesiace, no veľmi rýchlo si zvykla na nových priateľov.
„Na hodiny sa pripravujeme tak, že máme metodické porady. Na nich vymýšľame témy, ktoré by boli pre žiakov zaujímavé. Vymýšľame témy k danému obdobiu. Pred nejakým časom to boli Vianoce. Pripravili sme si to tak, že sme sa snažili ukázať, ako sa oslavujú Vianoce v našich krajinách, čo je spoločné a čo zas rozdielne. Teraz máme zas ďalšie novinky, ako je escape room o Kleopatre, o pandémii, migrácii či hrách na tréning mozgových závitov. Robíme to ako neformálne vyučovanie, pomocou hier a rôznych nástrojov, aby sa mohli viac pripájať,“ prezradila Camila.
Avzuwa z Afriky sneh doteraz nepoznal. (zdroj: Pavol Stolárik) Avzuwa z Juhoafrickej republiky je prvý krát v Európe. Sneh na Kysuciach si užíva. V Afrike napadne raz za tri roky. Zimné športy mu robia problém, no všetko je otázkou cviku.
„Na hodinách sa nám niekedy zdá, že žiakov to nebaví. Pripravili sme si prezentácie o šikanovaní medzi deťmi na školách. Rozoberáme s nimi rôzne scenáre a snažíme sa rozprávať o príčinách, ako z toho von. Prekvapení sme potom zo spätnej väzby, ktorá je výborná. V Južnej Afrike sme sa s online vyučovaním ešte nestretli. Snažím sa preto nasávať informácie, aby som sa s nimi mohol podeliť s kolegami doma.
