Z tejto výmery je len 300 ha ornej pôdy, zvyšok tvoria lúky a pasienky. Preto je hlavná činnosť zameraná na výrobu objemových krmovín pre živočíšnu výrobu. Ako jedno z mála sa venuje aj chovu oviec. "V rámci živočíšnej výroby chováme 700 kusov hovädzieho dobytka, z toho 350 dojníc. Vlani sme vyrobili 850 tisíc litrov mlieka, ktoré odovzdávame do mliekarne vo Svrčinovci. Ďalej je to 60-tisíc kusov výkrmovej hydiny. K 31. 3. 2005 sme mali 1 081 oviec, z toho 454 dojných. Lukratívnou záležitosťou v ich chove sú najmä veľkonočné jahňatá, tento rok sme ich na export do Talianska odovzdali 280," hovorí vedúci živočíšnej výroby Karol Hausman. Úžitok z chovu oviec je tiež vo výrobe syra, ktorého vyrobia za rok približne 6 ton. Musia ho však odovzdávať do bryndziarne v Turčianskych Tepliciach, pretože normy Európskej únie (EÚ) sú také prísne, že finalizáciu až po predaj si môžu dovoliť vlastne len mliekarne. Vlny ročne vyrobia 3 tony, no náklady na strihanie sú takmer väčšie ako zisk. Zdá sa, že klasické ovčiarstvo, ktoré malo na Kysuciach vždy tradíciu, tu pomaly, ale isto zaniká. Prísne normy EÚ i dotačná politika sťažujú život podhorským družstvám vo viacerých oblastiach.
"Poľnohospodárstvo v horských oblastiach bolo vždy dotované. Do roku 2003 sme dostávali dotácie priebežne počas celého roka, bolo to približne 14 miliónov ročne. Od roku 2004 sa však situácia zmenila. Objem dotácií ostal približne rovnaký, no vstupy sa zvýšili a čo je najhoršie, peniaze dostaneme až po skončení hospodárskeho roka," hovorí predseda družstva v Čiernom Marián Vojtáš. Družstvá sú finančne poddimenzované a po celý rok im chýbajú peniaze. Musia si ich zabezpečiť formou úverov, ktoré nie sú zadarmo a navyše nepokryjú celú výšku dotácií, približne tri milióny aj tak chýbajú. "To sú však len financie na prevádzku družstva, na rozvoj a mechanizáciu už neostáva," pokračuje M. Vojtáš. Poľnohospodárom by viac vyhovovalo, keby im dotácie prideľovali priebežne. Súčasný systém dotovania je zavedený v krajinách EÚ, tam však poľnohospodári nemajú problém sa finančne zabezpečiť. Pre kysuckých poľnohospodárov však môže znamenať vážne ohrozenie.
Družstvá na juhu Slovenska síce produkujú vysoké zisky a investovať do nich sa oplatí. Zachovanie poľnohospodárskych podnikov na Kysuciach či iných horských pásmach má však význam aj kvôli zamestnanosti a tiež udržiavaniu krajiny, ktorú v neprístupných oblastiach dobytok spása.
