Dvanásť mesiacov náročnej pandemickej situácie výrazne vplýva na psychiku ľudí. Rodičia denne riešia, ako zosúladiť homeoffice s dištančnou výučbou detí. Mnohí prišli o prácu, iní sa vyrovnávajú so stratou svojich blízkych.
Ľuďom chýba sociálny kontakt a pre chaotické prijímanie opatrení vlády nevidia svetlo na konci tunela.
Ako dlho to ešte vydržíme? Rozprávali sme sa s Alenou Žabkovou, riaditeľkou Centra pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie v Kysuckom Novom Meste...
Po roku pandémie sa stále nachádzame v ťažkej situácií, uvoľňovanie opatrení v dohľadnom čase nehrozí. Ako a kde majú ľudia nájsť ďalšie sily, aby toto náročné obdobie prekonali?
Nájsť múdre rady je ťažké. Človek je tvor sociálny a potrebuje zachovanie svojich základných potrieb v hierarchii – od fyziologických potrieb, cez bezpečie, spolupatričnosť, uznanie až k sebarealizácii. Zdrojom sily a pomoci si je človek sám. On sám vie, cíti, čo potrebuje, čo mu chýba, čo môže dať a sám si vyberá spôsob naplnenia. Znie to asi dosť filozoficky, ale je to fakt. Kde je vôľa, tam je cesta. Čakať, že niekto zaklope, chytí nás za ruku a bude nás viesť, je ako čakanie na zázrak.
KTO JE ALENA ŽABKOVÁ?
Je dlhoročnou riaditeľkou Centra pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie v Kysuckom Novom Meste. Venuje sa psychologickej činnosti detí a dospievajúcich. Realizuje metodické vedenie výchovných poradcov, koordinátorov, školských špeciálnych pedagógov, školských psychológov. V občianskom združení Stružielka sa dobrovoľne venuje klientom s rôznymi mentálnymi poruchami. Má ukončený dlhodobý výcvik v kognitívne – behaviorálnej psychoterapii, supervízny výcvik, biofeedback.
Odporúčam ľuďom menej stráveného času na sociálnych sieťach, menej „mudrovania“ ako by to malo a mohlo byť. Musíme sa učiť kritickému mysleniu, vyberať a veriť tým správnym zdrojom a informáciám. Je náročné, keď z každej strany vyskakujú informácie o aktuálnej nedobrej pandemickej situácii a k tomu je v médiách neskutočné more kontroverzných a protichodných diskusií. Neriešme, čo vyriešiť aktuálne nemôžeme, pre hlúposť iných si ničíme vlastné zdravie a narúšame vzťahy.
Prvoradá je rodina, priatelia, kolegovia, vlastné aktivity (kreatívne, športové). Žime pre seba a svojich blízkych, tu a teraz, dnes. Tešme sa z maličkostí, robme si malé radosti. Neriešme minulosť, tú už nezmeníme. Môžeme sa však z nej poučiť. Neriešme budúcnosť. Stačia malé plány, vízie, aby sme potom neboli sklamaní.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- s akými problémami sa na psychológov najčastejšie obracajú rodičia detí
- či detská poradňa eviduje zvýšený počet klientov
- aké poruchy u detí výrazne pribúdajú
- prečo by odporučila opakovanie školského ročníka na všetkých úrovniach
- prečo by maturitné vysvedčenia neriešila len priemerom známok
- ako vplýva na psychiku detí, ktoré prišli o pravidelný pohyb v športových kluboch
- aké pozitíva sa dajú nájsť v tejto situácii
Dlhodobé opatrenia sa týkajú aj detí, na ktoré sa zameriava vaša poradňa. Evidujete pre zatvorenie škôl zvýšený počet klientov? S akými problémami sa na vás rodičia najviac obracajú?
Školy sa striedavo otvárajú a zatvárajú, čo neprospieva k pohode nielen v rodinách, ale aj vo výučbe. Už takmer rok sa žiaci druhého stupňa učia dištančne, od januára s malými výnimkami prakticky všetky deti. Pre pedagógov i rodičov je náročné objektívne posúdiť výukové deficity.
