
V Kysuckom Novom Meste na Námestí slobody stojí dom, pri pohľade zvonku celkom nenápadný a nijako neprezrádzajúci svoj vek. No keď človek vstúpi do veľkej prízemnej miestnosti, ako prvé mu udrie do očí krásny drevený vyrezávaný strop.
Pri pozornejšom skúmaní záujemca objaví nápis „Aedificavit S.D. Andreas Fusek cum contoralis sua D. Elizabetha Borcsicky. Anno 1748 die 6. Mai.“
Nápis hovorí, že strop dal postaviť Ondrej Fusek so svojou manželkou Alžbetou Borčickou. Ešte v roku 1901 mal dom barokovú fasádu s okrúhlymi arkádami, laubňami.

V roku 1904 však Kysucké Nové Mesto spustošil veľký požiar, pri ktorom zomreli štyria ľudia. Škody utrpel aj dom Ondreja Fuseka – zhorela strecha a výrazne bolo poškodené aj poschodie. Prízemie pred ohňom ochránila polmetrová vrstva piesku, ktorá prekrývala stropy. Vďaka tomu drevený strop z roku 1748 nezhorel.
Po požiari bola budova opravená a fasáda prestavaná do dnešnej podoby. Dnes je v budove otvorený penzión Elisabetha, pomenovaný po Alžbete Borčickej.
Nápis na zachovanom drevenom strope prezrádza čo-to o majiteľoch domu v 18. storočí. Spomínaný Ondrej Fusek a jeho manželka boli šľachtického stavu, no zatiaľ čo Alžbeta pochádzala zo starobylého šľachtického rodu, v prípade Ondreja bolo šľachtictvo ešte celkom čerstvé, do šľachtického stavu bol povýšený spolu s otcom Adamom v roku 1741.
Ďalej sa dočítate
- prečo obvinili mestského mýtnika
-komu cisár Jozef II. skutočne potvrdil šľachtický pôvod
- prečo prišli ľudia na omšu opití
- kto rúbal drevo v pánskom lese bez povolenia
Šľachtický armáles vydala Mária Terézia pre Adama, Ondreja a Ondrejove deti Jána, Alžbetu a Zuzanu.
Ondrejov otec Adam patril v prvej polovici 18. storočia k váženým mešťanom. Zastával rôzne úrady v mestskej správe a v roku 1716 bol zvolený za richtára. Gróf Anton Suňog Adama a jeho dedičov v roku 1733 oslobodil z poddanstva a panskej jurisdikcie a udelil im slobodu sťahovania.