Detský a mládežnícky divadelný súbor EVA pracuje pri ZUŠ Jozefa Potočára Čadca a Dome kultúry v Čadci už 40 rokov pod vedením Evy Matysovej od jeho založenia až podnes. Súbor EVA patrí k najstarším súborom v regióne Kysúc.
Tento úspešný súbor mal počas minulého roka osláviť štyridsiate výročie založenia a odpremiérovať novú hru.
“Keď deti tvoria, potrebujú pódium, potrebujú sociálny kontakt. Budujú sa medzi nimi bližšie, viac ako len kamarátske vzťahy. Divadlo je veľmi „kontaktná“ disciplína, kde sa stretnú živí ľudia v hľadisku aj na javisku.
„

Eva Matysová je človekom, ktorý vynakladá všetko svoje úsilie a talent práve na to, aby vyčaroval úsmev na tvári iným. Na čele divadelného súboru stojí už od roku 1980. Povedaľ, že rukami jej prešli stovky detí určite nie je zveličené.
Snom Evy Matysovej bolo, aby v súbore účinkovalo tridsať detí z každej vekovej kategórie. Od piatich rokov až po dospelákov. Teraz pracujú v súbore skupiny od päťročných detičiek až po maturantov. No niekedy sa stane, že v súbore ostanú aj staršie decká.
Kríza poznačila aj súbor Eva. Takýto stav, aký vďaka pandémii aktuálne zažívajú ešte nezažili.
„V predkoronovej dobe sme mali veľa plánov, tešili sme sa dlhoročnej diváckej priazni, čo nás neustále motivovalo pri našej ďalšej divadelnej tvorbe. Detský divadelný súbor Eva existuje už 40 rokov. Chceli sme toto okrúhle výročie osláviť vo veľkom štýle, no všetky plány zhatila pandémia koronavírusu. Ale musíme to prehltnúť a oslávime nejaké iné jubileum. Veď keď si spomeniem, ani tridsiate okrúhliny sme neoslávili. Vynahradili sme si to až pri tridsiatom treťom výročí,“ hovorí zakladateľka súboru Eva Matysová.
Posledné pásmo pre deti na Mikuláša
V decembri ešte divadelný súbor za prísnych opatrení stihol nakrútiť pre mesto Čadca mikulášske pásmo, ktoré sa premietalo online na internete. Spolu so súborom Kelčovan pripravili pekný zábavný program s pesničkami.
Uvádzať divadelné predstavenia online sú však len chabou možnosťou sprístupniť divadelnú tvorbu cez obrazovku. Uvedomuje si tiež, že divadelné predstavenia s a dajú zachovať pre ďalšie generácie len vďaka televíznemu záznamu.
„Potom sa všetko zastavilo. Čakáme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Kontakty sa snažíme aspoň ako tak udržiava, aby nám texty nepovypadávali z hláv.Teraz je všetko zastavené, zamrznuté, komunikujeme medzi sebou len cez počítač," hovorí šéfka divadelného súboru.
"V septembri a októbri sme ešte fungovali. To sme pracovali na projekte, ktorý už mal mať premiéru na konci októbra. Ide o divadelnú hru o Žofii Bosniakovej podľa nášho vlastného scenára. Dramaturgiu aj choreografiu nám na mieru ušila Zdenka Vašíčková z Valašského Meziříčí. Žofia Bosniaková je aj projekt, ktorý je spolufinancovaný z ministerstva kultúry, ale bude veľmi ťažké ho dokončiť a odohrať premiéru,“ dodáva Eva Matysová.
Nakrútime aspoň film

„Uvidíme ako sa bude situácia ďalej vyvíjať. Ak by sme už neskôr nemohli hru odohrať, tak z toho vysúšame aspoň urobiť film. Máme k tomu vytvorené veľmi pekné kostýmy. Deti sa do toho vložili a rozumejú tomu, čo hrajú. Žofia Bosniaková bola pre svoje dobré skutky a pomoc chorým a chudobným nazývaná aj Svätica zo Strečna. Chcela som, aby deti vedeli, čo hrajú. Tak sme navštívili Tepličku nad Váhom. Videla som u nich určitý posun. Naša hra je komplexne spracovaná. O Žofii boli natočené len čriepky z jej života.Divadelný súbor Eva je charakteristický tým, že robí autorské divadlá. My by sme ju chceli priblížiť divákom tak, ako ju vnímame spolu s deťmi,“ vysvetľuje Eva Matysová.
Dialógy sa cez počítač cvičia veľmi ťažko
Aby súbor mohol aspoň trochu fungovať, používajú počítače a telefóny a skúšajú predcvičovať dialógy. Je to však veľmi ťažké a neprirodzené.
„Iba takto vieme fungovať. Decká sa s tým musia popasovať. Divadlo sa však cez počítač robiť nedá. Treba si uvedomiť, že divadlo je veľmi „kontaktná“ disciplína, kde sa v danom momente stretnú živí ľudia v hľadisku a na javisku a spoločne vytvárajú, verím, že v prípade nášho súboru veľmi priaznivú zážitkovú „chémiu“, ktorú si potom ako povolenú „drogu“ odnášajú v príjemnej atmosfére z nášho divadla," vysvetľuje.
Problém je v tom, že keď deti tvoria, potrebujú pódium, potrebujú sociálny kontakt. Na cvičeniach v nich hudba vyvoláva rôzne pocity, lásku, nenávisť, strach. Budujú sa medzi nimi bližšie viac ako len kamarátske vzťahy. Zažívajú spolu rôzne situácie na skúškach, zájazdoch a súťažiach.
"Za tých päť rokov ako spolu fungovali nadobudli medzi sebou veľmi pekné väzby. Teraz sa to všetko postupne rozpadne. Maturanti odídu na vysoké školy, nebudú sa môcť ani spolu rozlúčiť,“ ponosuje sa na terajšie spôsoby režisérka autorských divadelných hier.
Výlet do Austrálie sa nekonal
V minulosti pracovali mladí herci zo súbrou Eva na projekte o Pavlovi Hrtúsovi Jurinovi s názvom“Diera do sveta“. Príbeh, pre mnohých doposiaľ neobjaveného kysuckého rodáka pochádzajúceho z Klokočova Pavla Hrtúsa Jurinu. V divadelnej hre sa predstavujú literárne diela samotného autora, ktorý publikoval svoje diela v Austrálii, kde sa svojimi spomienkam vracal k svojmu rodisku.
„Predstavenie je emotívne, autentické a rýdzo kysucké, po zhliadnutí hry si môže divák bez pátosu povedať: „Kysučania urobili dieru do sveta“. Týmto divadelným dielom sme chceli prispieť k obohateniu duchovného života na Kysuciach.
Navštívili sme miesta, kde na Kysuciach pôsobil a ktoré sú s ním spojené. Je urobená aj časť filmová, aj časť divadelná. S filmovým dokumentom sa dá veľmi pekne pracovať," hovorí o zaujímavom divadelnom počine.
"Mali sme rozbehnutú spoluprácu so spolkom Slovákov v Austrálii, aby sme sa mohli ísť pozrieť priamo tam, kde žil Pavol Hrtús Jurina. Samozrejme aj predstaviť náš dokument o tomto spisovateľovi. Predsedom spolku Slovákov v austrálskom meste Melbourne je práve človek z nášho regiónu Kysúc. Aj toto nám korona zničila,“ krutí hlavou Evka Matysová a dodáva, že najlepšie by bolo čím skôr poraziť túto pliagu, ktorá nám tak veľmi zasiahla do životov.
Už by bolo treba, aby sa kultúra k ľuďom vrátila. Všetci máme toho tak akurát.