V nedeľu hlásia pekné počasie, čítam správu na messengeri od parťáka Radka, čo vymyslíme? Najradšej by sme samozrejme vybehli pozrieť tatranské štíty, ale keďže sme zodpovední, hľadáme na stránke mapy.cz primeranú trasu v čadčianskom okrese. Rozhodnutie padlo na hrebeňovku z Vychylovky do Dedovky. Pozeráme spoje – je rozhodnuté, v nedeľu 6:50 h odchod z Čadce, z autobusovej stanice.
Naša túra v číslach
Celkový čas: 8:30 hod.
Prevýšenie: 1673 m n.m.
Vzdialenosť: 27 km.
Ráno nastupujeme do autobusu traja – ja, Nika a Paľko. Šofér sa len pod rúškom usmeje, že ako nám je dobre, on v práci a my môžeme ísť turistikovať. Veru! Ale tak, my pracujeme v týždni.
Dozvedáme sa, že aj on bol minulý týždeň na Rycierovej hore, ale bolo tam ešte veľmi šmykľavo. Poradil nám, že najlepšie bude, ak vystúpime na poslednej zastávke – Brhel.

V Krásne nad Kysucou k nám pristúpili zvyšní parťáci Radko a Janka (výnimočne nemeškali a stihli autobus). Cesta autobusom trvala 67 minút, takže tí, ktorí nemajú radi dlhé trasy autobusom, radšej si zabezpečte iný odvoz. S pánom šoférom sme si popriali navzájom pekný deň a vystupujeme.
Ale cítiť mínusové teploty, konštatujeme. Ešteže máme Paľka, zhodli sme sa, ktorý nám hneď na zahriatie ponúkol tekutý sveter. V dobrej náladičke sme teda vykročili vpred na našu trasu – po zelenej až do sedla Príslop. Tu sme si dali prvú občerstvovaciu zastávku v prístrešku, vytiahli uvarenú kávičku v termoske a domáci upečený koláčik. Radosť chodiť na túry, v tej prírode to vždy chutí o niečo lepšie. Posilnení opúšťame sedlo a meníme zelenú na žltú, traverzujeme Rycierovu horu až na Rycierovu chatu.
Pri chate už svieti slniečko, ukazujú sa výhľady na zasneženú Babiu horu i Pilsko. Chata ponúka občerstvenie aj v momentálnej situácii, platba je možná i eurami. Od chaty je to ,,na skok“ hore na Rycierovu po červenej, tak sa dlho nezdržiavame a kráčame ďalej. Po ceste sa ukazujú i Západné Tatry v celej svojej kráse. Spoznávame Sivý vrch, Ostrý Roháč, Plačlivé, Baranec...

Z vrcholu Rycierovej hory (1226 m n.m.) už také krásne výhľady nie sú, a tak pokračujeme ďalej, máme predsa pred sebou ešte dlhú cestu. Rozhodli sme sa ísť priamo po hranici a neminúť žiadny kopček, ktorý sa nachádza po trase, nech tie výškové metre pekne zbierame.
Prechádzame teda nasledovnými kopcami: Majcherová (1105 m n.m.), Májov (1134 m n.m.), Priehybok (1127 m n.m.), Kykula (1105 m n.m.), Javorina (1173 m n.m) a už začíname cítiť v nohách neustále klesanie a stúpanie, ale o tom to predsa je (úsmev).
Plus ako bonus, výhľady na Západné Tatry ešte krajšie a ostrejšie ako z Rycierovej, Malá Fatra na dlani, výhľad na Veľký Choč a dokonca aj hrebeň Nízkych Tatier. ,,Čerešničkou na torte“ už boli len krásne stopy od medveďa, ktoré križovali lesy hore-dole.

Z Javoriny na Bugaj (1140 m.n.m.) máme pocit, že Veľká Rača je už na dosah, ale to by sa nemohol objaviť ešte jeden kopec, na ktorý treba veru pekne zostúpiť a opäť nastúpať výškové metre Orol (1119 m.n.m.). Predposledná zastávka Malá Rača (1153 m.n.m.) nás už pohľadom sprevádzala poriadne dlho a konečne sme si z nej mohli užiť ďalšie fantastické výhľady.
Z Malej na Veľkú Raču (1236 m n.m.) to bol len kúsok a už sme sa videli, ako si dávame oddych na poľskej chate – a veru sme sa dočkali. Z Rače sme sa na zotrvačnosť nôh pustili do Dedovky a boli vďační, že je za nami krásny deň a my sme tak spokojne zničení.
Autor: Elka